Pochody presne zoradených vojakov a kolóny tankov či rakiet na mobilných odpaľovacích zariadeniach pripomínali vojenské prehliadky, ktoré sa počas studenej vojny konali v Sovietskom zväze a Číne. Zatiaľ čo nad námestím prelietali bojové vrtuľníky a lietadlá, volali vojaci „bojujme za našu republiku“.
Počas osláv, ktoré boli jedny z najväčších, aké sa kedy v KĽDR uskutočnili, Kim nespravil žiadne vyhlásenie. Veliteľ armády Choe Rjong Hae v prejave pred štátnymi špičkami a diplomatmi uviedol, že Severná Kórea považuje mier za svoju národnú prioritu a cieľom jej 1,2-miliónovej armády je len chrániť krajinu pred intervenciou. Zároveň poukázal na dôležitosť budovania ekonomiky a zlepšovania životnej úrovne obyvateľov. Hnevlivé či výhražné vyjadrenia, akými je uzavretý komunistický štát známy, tentoraz chýbali. Choe dokonca nespomenul ani sporný jadrový program krajiny či Spojené štáty ako úhlavného nepriateľa Pchjongjangu.
V juhokórejskej metropole Soul si veteráni asi 16 krajín, ktoré bojovali pod vedením OSN vo vojne, pripomenuli jej koniec skromnejším podujatím. Prezidentka Pak Kun-hje uviedla, že nebude tolerovať provokácie zo strany severného suseda, zároveň však uistila, že chce pracovať na budovaní vzájomnej dôvery.
Vojenské prehliadky v KĽDR sa uskutočnili pri príležitosti výročia konca kórejskej vojny 27. júla, ktoré Sever oslavuje ako „Deň víťazstva“. Obe Kórey sú technicky stále vo vojne, keďže kórejský konflikt z rokov 1950–1953 neukončila mierová dohoda.