"Všetko, čo sa týka novonarodeného princa, však musí byť veľmi dobre naplánované,“ pripomína expert.
Prečo sa tak médiá i mnohí bežní ľudia zaujímajú o dedičnú monarchiu, ktorá zároveň v 21. storočí pôsobí trocha ako zastaraná záležitosť?
Vieme, že je zastaraná. Ale práve preto ju máme radi. Učím o úspechu a sláve. V jednej z prednášok sa dotýkam aj toho, ako vysvetlíme, že v parlamentnej demokracii, akou je Británia, môže fungovať inštitúcia ako monarchia. Tá predsa nie je v súlade s demokraciou.
Presne tak to znie.
Nie som prívrženec monarchie, ale ani republikán. Chápem však symbolickú dôležitosť monarchie. Či sa nám to páči, alebo nie, je to asi najlepšia značka, ktorú Británia má. Ako sociológ potom môžem povedať, že monarchia má ako každá značka aj svoju cenu. Samozrejme, je to drahá inštitúcia. Myslím si však, že ako symbol dobre slúži Britom a Commonwealthu. Takže áno, zdá sa, že nemá zmysel mať dedičnú monarchiu. Pravda však je, že britská kráľovská rodina bola dostatočne bystrá na to, aby sa prispôsobila zmenám, ktorými krajina prešla najmä od smrti princeznej Diany roku 1997.
Má teda monarchia ešte aj nejakú inú úlohu ako symbolickú?
Hlava britskej monarchie nemá výkonnú moc. Jej úloha je len akási konzultačná. Lenže vieme, že aj to môže byť dôležité. Viacerí premiéri priznali, že keď predstúpili pred kráľovnú, ak bola ticho, bol to jej spôsob komunikácie. Ním dokáže povedať veľa. Nehovorím, samozrejme, že všetci Briti majú radi monarchiu. Pre krajinu je to však stále podstatná a zaujímavá inštitúcia, ktorá tu bude ešte dlho.
Denník Guardian ponúkal na svoje internetovej stránke možnosť vymazať všetky správy týkajúce sa monarchie a narodenia princa. Koľkí čitatelia to podľa vás využili?
Sám ako zástupca novinárov hovoríte o mediálnom šialenstve. Vaši kolegovia dva týždne táborili pred nemocnicou v Londýne a nemali z toho nič. Zaujímavé však je, že mám pocit, že sa to ešte viac týkalo medzinárodných médií ako britských. Okrem toho musím povedať, že po narodení chlapca sa ľudia v Británii jednoducho tešili bez ohľadu na to, či sú republikáni. Išlo predsa o príchod dieťaťa na svet, teda o milú udalosť. Samozrejme, hovoríme o chlapcovi, ktorý možno bude o 50 rokov kráľom. Ak vtedy ešte bude existovať monarchia a Británia. Predpokladám, že budú, ale žijeme vo svete, ktorý sa mení veľmi rýchlo.
Novonarodený princ možno bude raz kráľom. On o tom ešte nevie, ale nie je trocha čudné, že to dieťa má už v skutočnosti teraz pomerne jasne nalinajkovaný život?
Áno, to je pravda. Jeho osud je už do veľkej miery určený a chudák malý chlapec o tom ešte nič netuší. Samozrejme, to platilo aj pre kráľovnú Alžbetu II., princa Charlesa či princa Williama. Ich životy nepatria tak celkom im, sú verejné. Nemajú veľmi na výber. Sú prípady, keď sa takého života vzdali. Ako kráľ Eduard VIII., strýko súčasnej panovníčky, keď trón uprednostnil pred svadbou s Američankou Wallis Simpsonovou. Ako panovník prichádzate o určité slobody. Dá sa povedať, že ste spoločným majetkom. Tak to fungovalo a bude fungovať. Na druhej strane mala princezná Diana podiel na tom, že výchova Williama a Harryho bola predsa len trochu iná. A hádam to tak bude aj s malým princom. Nech má taký normálny život, ako je to len možné. Nie je to však bežné dieťa, je to dieťa inštitúcie.
Ako bude táto inštitúcia vyzerať pod jeho vedením? Spomenuli ste už, že monarchia sa prispôsobuje.
Dôležitosť narodenia dieťaťa spočíva už v zmene pravidiel nástupu na trón. V októbri 2011 sa to zmenilo tak, že keby aj by prišlo na svet dievča, ako prvorodené by malo nárok na trón. A to aj v prípade, že by malo neskôr mužských súrodencov. Aj na tom však vidíme, že monarchia sa snaží držať krok s dobou. Znižuje sa počet členov kráľovskej rodiny, ktorí majú nárok na verejné peniaze. Myslím teda, že monarchia bude štíhlejšia, menej nákladná pre daňových poplatníkov. A nezabúdajme, že princ sa narodil v dobe Twitteru a ďalších sociálnych sietí.
Je to dôležité?
Narodenie syna Catherine a Williama monarchia oznámila prostredníctvom internetu. Ale rovnako aj verejne vystavila o tom dokument. Pokladám to trocha za zbytočné. Vystavenie dokumentu o narodení sme už veľmi nepotrebovali, všetci vedeli, že to bol chlapec. Je to také rozpoltenie medzi tradíciou a novým svetom. Monarchia však fascinuje. Ako som povedal, je to značka. Európa má rada tradície. Američania sú ohúrení kráľovskou rodinou. Keď sa ich pýtate prečo, odpovedajú, že oni predsa niečo podobné doma nemajú. Svet sa mení, monarchia pokračuje. Nový princ však bude mať k dispozícii iné technológie. Napriek tomu by som povedal, že ľudia budú naďalej fascinovaní tradíciami bez ohľadu na to, čo to v skutočnosti znamenajú. Potrvá, samozrejme, kým sa novonarodený princ dostane na trón. Veď ani Alžbeta II. sa ešte nechystá odstúpiť, hoci sme tento proces videli v Holandsku a Belgicku.