Vyplýva to z dosiaľ nezverejnených dokumentov, ktoré približujú činnosť finančnej inštitúcie v období druhej svetovej vojny. Ich publikovanie je súčasťou projektu digitalizácie archívu britskej centrálnej banky.
V marci 1939 previedli zlato vo vtedajšej hodnote 5,6 milióna libier, dnes asi 736 miliónov libier (okolo 845 miliónov eur), z Národnej banky Československa na účet Nemeckej ríšskej banky vedený v bazilejskej Banke pre medzinárodné platby (BIS). Tá slúžila a doteraz slúži ako banka pre centrálne banky.
Dlho po vojne sa riešilo iba škandalózne konanie BIS, nie však úloha britskej centrálnej banky. Lenže Bank of England bola tiež v centre diania. Banke pre medzinárodné platby totiž práve predsedala a väčšina zlata, ktoré spravovala BIS, bola uschovaná práve v podzemných sejfoch v Londýne. Následne banka zlato v mene nacistov predala, a to bez toho, aby počkala na súhlas britskej vlády. Podľa denníka Financial Times tak uprednostnila záujmy BIS pred prianím Londýna zmraziť československé aktíva.
„Došlo k ďalšej transakcii zlata 1.¤júna 1939, keď bolo predané zlato v hodnote 440-tisíc libier a do New Yorku loďou poslali zlato za 420-tisíc libier z účtu číslo 19 BIS. Išlo o zlato, ktoré do Londýna prepravila Nemecká ríšska banka,“ píše sa vo zverejnených dokumentoch.
Správy tiež uvádzajú, že vtedajší minister financií John Simon sa v písomnej komunikácii guvernéra britskej národnej banky Montagua Normana pýtal, či má k dispozícii nejakú časť československého zlata dva mesiace po nacistickej okupácii Československa. Guvernér nezodpovedal otázku jasne, ale zdôraznil, že banka mala zlato občas k dispozícii pre BIS. Norman tiež uviedol, že nevie, či išlo o majetok banky, alebo jej zákazníkov, preto nemôže ani povedať, či to bolo zlato Národnej banky Československa.
„Banka konala s ohľadom na medzinárodné financie a spoluprácu centrálnych bánk. Starala sa najmä o to, aby udržala postavenie Londýna ako medzinárodného finančného centra,“ reagoval na zverejnené správy pre denník Guardian Neville Wylie, odborník na medzinárodné politické dejiny z univerzity v Nottinghame. Českí historici o osude nacistami ukradnutého zlata podľa portálu idnes.cz vedeli už dávno pred zverejnením dokumentov z archívu Bank of England. Ich poznatky však širšej verejnosti neboli známe.
Nacisti v roku 1939 ulúpili v Československu veľké množstvo zlata. Peniaze z jeho predaja používali na financovanie vojnových operácií.