Knut Barkeid, šéf väznice Illa, kde je odsúdený radikál už takmer rok, uviedol, že je možné jeho diaľkové štúdium zabezpečiť, no záleží to od samotnej univerzity. Bjakeid podotkol, že muž uznaný vinným z terorizmu, by študoval vo svojej cele a aj prípadné skúšky by sa konali v týchto priestoroch. S profesormi by navyše nekomunikoval cez internet, ale cez normálnu poštu. Rodák z Osla si údajne chce štúdiom doplniť svoje akademické vzdelanie, o jeho osude by sa malo rozhodnúť budúci týždeň. Nórska ministerka školstva Kristin Halvorsenová však nevidí dôvod na takýto krok, keďže Breivik sa podľa jej slov „nikdy nedostane na slobodu a diaľkové štúdium je prostriedkom na povzbudenie väzňov, no toto je iný prípad“. Iný názor vyslovil Brieivikov advokát Geir Lippestad. Podľa neho sa udržiavanie radikála vo nekončiacej pasivite blíži k mučeniu".
Rektor osloskej univerzity v utorok potvrdil obdržanie Breivikovej prihlášky, no nevie, či jeho prihláška bude úspešná. Nórsky nápravný systém však väzňom umožňuje diaľkové štúdium. Platí to aj pre Breivika napriek tomu, že nikdy nedokončil strednú školu. Svoje vzdelanie sa však pokúsil demonštrovať vo svojom manifeste, ktorý zverejnil tesne pred podniknutím svojich útokov a zabitím takmer 80 ľudí. Na 1 500 stranách cituje rôznych odborníkov a vzdelancov a snaží sa dokázať škodlivosť multikulturalizmu pre Európu, ktorá podľa neho „musí zastaviť islamskú inváziu“. Krajne pravicový radikál zároveň deklaroval, že štúdiu venoval viac ako 16-tisíc hodín. Niektorí profesori univerzity v Osle sa však už vyjadrili, že sa odmietajú s odsúdeným teroristom kontaktovať.
Nórsko si minulý týždeň pripomenulo druhé výročie Breivikových masových vrážd. Najprv odpálil nálož v aute zaparkovanom pred vládnou budovou v Osle a následne oblečený v policajnej uniforme zamieril na 40 kilometrov vzdialený ostrov Utöya, kde postrieľal 69 mladých ľudí. Samozvaného bojovníka proti moslimom v auguste 2012 uznali vinným z terorizmu a úkladných vrážd. Radikál bol odsúdený na maximálny trest 21 rokov väzenia, ktorý mu však môžu opakovane predlžovať o päť rokov, kým bude považovaný za nebezpečného pre spoločnosť. V cele tak môže až do konca života. Breivik sám nad svojimi činmi nikdy neprejavil ľútosť a označil ich za „kruté, ale nevyhnutné na zabránenie moslimskej invázie do Nórska a Európy“.