Vláda Jiřího Rusnoka nezískala v stredu večer v Poslaneckej snemovni dôveru a už dnes by mal premiér podať demisiu. Lenže pri hlasovaní sa ukázalo, že neexistuje ani jednota na strane bývalej pravicovej koalície. Dvaja poslanci ODS Radim Florián a Tomáš Úlehla a potom i šéfka LIDEM Karolína Peake proti Rusnokovej vláde nakoniec nehlasovali. Stojeden hlasov pre Miroslavu Němcovú z ODS tak prestalo existovať.
Výsledkom je dohoda na predčasných voľbách, ktorú zatiaľ podporujú ČSSD, TOP 09 a KSČM. Mimoriadna schôdza Poslaneckej snemovne, ktorá rozhodne o svojom rozpustení, by sa mohla konať už v stredu na budúci týždeň.
Sľubovanie trafík
„Zatiaľ nie je jasné prečo dvaja poslanci za ODS a Peake neboli proti Rusnokovej vláde. Posilňuje to však dojem, že občianski demokrati sú korupčná a dezorganizovaná strana,“ reaguje na situáciu v Česku Seán Hanley z Fakulty slovanských a východoeurópskych štúdií na University College v Londýne. „Tiež to podporuje podozrenie, že sľubovanie trafík je praxou naprieč politickým spektrom,“ povedal pre Pravdu Hanley.
Florián už zo z ODS vystúpil. Dvoch poslancov mal podľa českých médií spracovať vplyvný pražský lobista a občiansky demokrat Tomáš Hrdlička.
Peake tiež končí vo svojej strane LIDEM. Zmenu postoja k Rusnokovej vláde obhajuje tým, že to v prvom rade boli poslanci ODS, ktorí podrazili svoje vedenie, a že si aj tak nebola istá, či 101 hlasov pre pravicovú koalíciu existuje.
Hlasovanie v októbri?
Keď sa snemovňa rozpustí na budúci týždeň, Česi by mohli hlasovať už koncom októbra. Závisí to však aj od postoja prezidenta, ktorý nemá v ústave presne stanovené, dokedy má vypísať nové voľby. Podľa predsedu Ústavného súdu Pavla Rychetského by to však malo byť tak do jedného týždňa. Uviedol to pre Českú televíziu.
Hanley si myslí, že i keď Rusnokova vláda, ktorú reálne skladal Zeman, dôveru nezískala, pozícia hlavy štátu sa naďalej posilňuje. „Prezidentova stratégia bola riskantná, ukázal ochotu ignorovať ústavné konvencie, vyplatilo sa mu to však. Stal sa doteraz najsilnejším hráčom na domácej politickej scéne v histórii českého prezidentského úradu. Pokoril protizemanovskú frakciu v ČSSD a šéfa strany Bohuslava Sobotku,“ uviedol Hanley.
„Zeman si určite vysvetľuje svoju úlohu tak zoširoka, ako sa len dá. Širšie, ako sa mnohým zdá rozumné. Zostáva v hraniciach ústavy, ale mení ducha ústavy,“ hovorí aj odborník na strednú Európu Lee Savage z King's College v Londýne. „Zeman argumentuje, že na to dostal mandát v priamych voľbách. A hoci ČSSD v súčasnej situácii získala, bude sa obávať aktívnejšieho prezidenta, ako boli jeho predchodcovia. Je možné, že parlament sa v blízkej budúcnosti bude snažiť spresniť úlohy hlavy štátu,“ tvrdí Savage.
Padajú piliere
Kedykoľvek sa budú predčasné voľby konať, je jasné, že ich vyhrá ČSSD. Jednota strany je však otázna. Vedie ju síce Sobotka, ale na krk mu dýcha prvý podpredseda strany Michal Hašek, ktorý má blízko k Pražskému hradu. Predseda sociálnych demokratov musel v poslednej chvíli zmeniť svoj názor na Rusnokovu vládu. Sobotka pôvodne tvrdil, že ČSSD by nemala v hlasovaní podržať nový kabinet, nakoniec to však urobila.
Nedá sa vylúčiť, že aj keď sociálna demokracia voľby vyhrá, šancu skladať vládu nedostane Sobotka. Zeman tvrdí, že poverí toho, koho mu víťazná strana navrhne. A to sa dá vykladať rôzne.
„Je stále pravdepodobné, že ľavicové strany budú mať v parlamente väčšinu. Česká ľavica je však aj rozdrobené. SPOZ-Zemanovci sa do snemovne asi dostanú. Nedá sa vylúčiť ani rozdelenie ČSSD, keď sa modernejšie krídlo možno odpojí,“ hovorí Hanley.
Odborník si myslí, že voľby budú katastrofou pre občiansku demokraciu, ktorá dokonca môže zmiznúť z politickej scény.
„Obe veľké české strany, teda ODS a ČSSD, boli pilierom českého politického systému 20 rokov. Vyzerá to však tak, že krajina smeruje k voľnejším, rozdrobenejším politickým blokom zloženým z menších, menej stabilných strán,“ vysvetľuje Hanley. "Je možné, že to povedie k ešte menej transparentnému, viac na vodcov a obchodné záujmy orientovanému politickému systému,“ predpokladá odborník.