Krajský súd v Košiciach sa už na budúci mesiac chystal rozhodnúť, v ktorom väzení si má Csatáry odpykať doživotný trest. Na ten mu iba nedávno zmenili pôvodný trest smrti, na ktorý ho krátko po vojne v neprítomnosti odsúdil československý súd. Obnovený proces, ako minulý týždeň rozhodol budapeštiansky odvolací súd, ho mal čakať aj doma.
Smrť vojnového zločinca nikoho nepotešila. Krajnepravicové maďarské médiá ukazujú prstom na „vinníkov“, ktorí podľa nich „chrabrého maďarského policajta uštvali na smrť“. Svetoznámy lovec nacistov Efraim Zuroff, ktorý predvlani priviedol maďarské orgány činné v trestnom konaní na stopu unikajúceho vojnového zločinca, zase Budapešti vyčíta trestuhodnú pomalosť. „Je to hanba, že Csatáry, odsúdený (v Československu v roku 1948) a absolútne nesporný páchateľ holokaustu, ktorý bol za tieto činy konečne obvinený aj vo svojej vlasti, napokon na poslednú chvíľu unikol spravodlivosti a trestu,“ uviedol Zuroff na internetovej stránke jeruzalemskej pobočky Strediska Simona Wiesenthala, ktorej šéfuje. Podľa Wiesenthalovho strediska Csatáry na jar 1944 zohral kľúčovú úlohu v odvlečení viac ako 15-tisíc Židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime.
Starobinec vojnových zločincov
Bolo to práve Wiesenthalovo stredisko, ktoré vypátralo, kde žije Csatáry, a jeho budapeštiansku adresu na jeseň 2011 oznámilo maďarskej prokuratúre. Keď sa vyše pol roka nič nedialo, Zuroff posunul horúcu tému britskému bulváru.
Po tom, čo denník Sun priniesol šokujúcu reportáž a ukázal svetu, ako si odsúdený vojnový zločinec nerušene užíva jeseň života v tichej budapeštianskej štvrti, maďarská justícia už nemohla nekonať. Postupovala však tak pomaly, že aj maďarský expert na medzinárodné trestné právo Ádám Gellért to označil za podozrivé. Podľa mladého právnika maďarskej prokuratúre trvalo takmer pol roka, kým získala z košického archívu to, čo on stihol za niekoľko hodín. „Na získanie slovenských spisov potrebovala tri a pol mesiaca, na preloženie asi 70 strán ďalšie dva mesiace,“ povedal Gellért v rozhovore pre magazín FN, kde okrem iného nazval Maďarsko „domovom dôchodcov vojnových zločincov“.
Csatáry totiž zďaleka nie je jediný zo zoznamu najhľadanejších vojnových zločincov, kto si dlhé roky užíval pokojnú starobu v Maďarsku. Niekdajšieho kapitána žandárstva Sándora Képíróa obžalovali v Budapešti tiež až po bezmála sedemdesiatich rokoch od vyvražďovania Židov, Srbov a Rómov v okupovanej Vojvodine. Prvostupňový súd 97-ročného starca napokon pre nedostatok dôkazov oslobodil, a hoci prokurátor sa odvolal, kým sa mohol konať ďalší proces, Képíró predvlani zomrel, formálne nevinný.
Nešťastný koniec
O Csatáryho vydanie žiadalo Slovensko aj s podporou miestnej židovskej komunity. Tá však dodatočne priznala, že nemala veľké očakávania. „Nikdy sme neverili, že sa v súvislosti s Csatárym dočkáme svetskej spravodlivosti. Vyššia moc, aj keď neskoro, tento problém vyriešila napriek tomu, že zločiny proti ľudskosti zostávajú nepremlčateľné,“ komentovala Csatáryho úmrtie hovorkyňa Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Lucia Kollárová.
Lovec nacistov Zuroff, ktorý Csatáryho predvlani zaradil na prvé miesto rebríčka najhľadanejších vojnových zločincov, je presvedčený, že bolo dosť času posadiť ho za mreže. Keď na neho Wiesenthalovo stredisko upozornilo, Csatáry bol v dobrom zdravotnom stave i kondícii, dokonca ešte stále sám šoféroval auto. „Je to veľmi nešťastný koniec ságy, ktorá trvala príliš dlho,“ povedal podľa CNN. „Odovzdali sme maďarskému prokurátorovi dôkazy pred dvoma rokmi, a v Budapešti sa o to mali postarať už pred mnohými mesiacmi,“ dodal.
Bil a bičoval
Budapeštianska prokuratúra napokon predminulý mesiac Csatáryho obvinila. „Je obžalovaný z nezákonných popráv a mučenia, čím spáchal vojnové zločiny čiastočne ako páchateľ a sčasti ako spolupáchateľ,“ citovala agentúra MTI v júni hovorkyňu budapeštianskej prokuratúry Bettinu Bagolyovú. „Židov bil a bičoval bez ohľadu na okolnosti, pohlavie, vek alebo zdravotný stav,“ poznamenala.
Podľa zozbieraných svedectiev sa v košickom gete prejavoval mimoriadne kruto. Špeciálne sa vraj vyžíval v bičovaní nahých žien. „Existujú dve výpovede nemeckých dôstojníkov, ktorí sa mu snažili zabrániť, aby mučil židovské ženy,“ tvrdí jeden z popredných historikov holokaustu László Karsai. „Bol obzvlášť sadistický,“ hovorí bývalý šéf židovskej komunity v Maďarsku Péter Feldmájer. „Vytvoril tábor pre mučenie bohatých, ktorých nútil, aby sa priznali, kde schovávajú peniaze,“ dodáva.
Na konci vojny Csatáry ušiel z Maďarska a usadil sa v Kanade, ktorá mu udelila občianstvo. Živil sa obchodovaním s umeleckými predmetmi. Krajinu javorového listu opustil na jeseň 1997, keď miestne úrady zistili, že občianstvo získal na základe falošných údajov. Csatáry v Kanade vystupoval pod priezviskom Csizsik a tvrdil o sebe, že utiekol z Juhoslávie pred komunistickým režimom maršala Tita. V Budapešti žil nerušene až do minulého roku, keď ho vo dverách jeho bytu prekvapili britskí novinári.
Najhľadanejší nacistickí zločinci
- Alois Brunner (101?), bývalý asistent Adolfa Eichmanna, po vojne ušiel do Sýrie. Naposledy ho videli v roku 2001, pravdepodobne už zomrel.
- Aribert Heim (99?), alias Doktor Smrť, sa podieľal na zabíjaní väzňov v Mauthausene. Jeho rodina tvrdí, že zomrel v auguste 1992 v Káhire, jeho smrť oficiálne nie je potvrdená.
- Gerhard Sommer (92), bývalý podporučík SS. Roku 2005 bol v neprítomnosti odsúdený na doživotie za masaker 560 talianskych civilistov. V Nemecku ho vyšetrovali, ale nevzniesli proti nemu obvinenie.
- Vladimir Katriuk (91), bývalý člen ukrajinského pluku, je obvinený z účasti na ukrutnostiach spáchaných na civilistoch v Bielorusku. Po vojne sa zdržiaval vo Francúzsku, potom emigroval do Kanady. V roku 1999 mu Kanada občianstvo odňala, po odvolaní mu ho v roku 2007 vrátila.
- Hans Lipschis (93), rodák z Litvy, ako dozorca z vyhladzovacieho tábora Osvienčim čelí obvineniu z podielu na vraždách v 9 515 prípadoch. Po vojne emigroval do USA, odkiaľ ho v roku 1983 vyhostili a žil v západnom Nemecku. Tento rok v máji ho v Nemecku zadržali a obvinili.
- Ivan Kalymon (92), ako príslušník nacistami ovládanej ukrajinskej polície vo Ľvove, sa podieľal na vraždení, zatýkaní a deportáciách Židov. Po vojne sa usadil v Spojených štátoch, ktoré v roku 2011 nariadili jeho deportáciu do Nemecka, na Ukrajinu či do Poľska, žiadna z týchto krajín však o jeho trestné stíhanie nestojí, preto zostal v USA.
- Sören Kam (91), narodený v Dánsku, niekdajší člen obrnenej divízie SS Viking. Obvinený z únosu dánskeho novinára, zavraždeného v roku 1943. Žije v Nemecku, kde v roku 1956 dostal občianstvo. Dánsko o jeho vydanie požiadalo bez úspechu dvakrát. Nemecký súd smrť novinára označil nie za vraždu, ale za zabitie, na čo sa vzťahuje premlčanie.
- Algimantas Dailidė (92), litovský policajt podieľajúci sa na zatýkaní Židov, ktorých nacisti popravili. Po vojne sa usadil v USA, odkiaľ ho v roku 2004 deportovali. V roku 2006 ho litovský súd odsúdil na päť rokov väzenia, lekárska komisia ho však bez zdravotnej prehliadky označila za „nespôsobilého“ na výkon trestu.
- Michael Gorshkow (90), rodák z Estónska, za vojny pomáhal gestapu v Bielorusku, kde sa údajne zúčastnil na vyvražďovaní Židov. Po vojne sa usadil v USA. Ešte predtým ako mu americké úrady pre zatajenú nacistickú minulosť odňali občianstvo, ušiel do Estónska. Tam ho v roku 2011 zbavili obvinenia pre „zámenu totožnosti“, za čo Tallinn čelil kritike Washingtonu i Moskvy.
- Helmut Oberlander (89), Nemec narodený na Ukrajine, má kanadské občianstvo, ktoré mu vlani v decembri už druhýkrát odobrali (prvýkrát ho v odvolacom konaní dostal späť). Podľa Wiesenthalovho strediska sa podieľal na masovom vraždení Židov na juhu Ukrajiny ako člen 10. operačného oddielu.
(Zdroj: Centrum Simona Wiesenthala, 2013)