Kabinet vtedy podľa informácií denníka schválil mená viacerých veľvyslancov. Medzi nimi je údajne aj Klausová pre Slovensko a bývalý kozmonaut a europoslanec za komunistov Vladimír Remek pre Rusko.
Livia Klausová
- narodila sa 10. novembra 1943 v Bratislave
- za Václava Klausa sa vydala v roku 1968
- v rokoch 2003 až 2013 bola českou prvou dámou
„Nemôžem to poprieť,“ citovali Lidové noviny reakciu jedného z ministrov, ktorý si želal zostať v anonymite. Schvaľovanie nových veľvyslancov sa tradične deje vo vyhradenom režime. Obsah materiálu, ktorý spomína denník, nie je preto verejný.
Bývalá prvá dáma Klausová a Remek vyslovili podporu Zemanovi v prezidentskej kampani. Nová hlava štátu ich chcela presadiť na ambasádorské posty už za vlády Petra Nečasa. Jednoznačne proti však bol vtedajší minister zahraničných vecí a Zemanov súper z prezidentských volieb Karel Schwarzenberg. Po páde Nečasovho kabinetu a nástupe ministerskej zostavy pod vedením Jiřího Rusnoka sa zdalo, že Klausovej a Remekovi svitá nová šanca. Úradnícka vláda však minulý týždeň nezískala podporu v snemovni. Rusnok hovoril, že kabinet v demisii už nebude schvaľovať veľvyslancov. Zdá, že to mohol povedať, lebo v skutočnosti ich už vláda odobrila.
„Žiadnu oficiálnu informáciu sme z českej strany nedostali,“ reagoval pre Pravdu hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel.
Klausová pochádza zo Slovenska. Narodila sa v roku 1943 v Bratislave. Podľa denníka Právo v júli požiadala o bezpečnostnú previerku. K tomu, aby nastúpila na veľvyslanectvo, potrebuje aj súhlas od slovenskej strany, to je však s najväčšou pravdepodobnosťou len formalita.
„Ak nejde o kariérneho diplomata, praxou je, že sa to krajine, kde ambasádora vysielame, dostatočne vysvetlí. Predpokladám, že sa to stalo aj v tomto prípade a že zo strany vlády Roberta Fica a ministerstva zahraničných vecí nezazneli nijaké výhrady,“ povedal pre Pravdu Michal Kořán z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.
Odborník v zásade nevidí nič zlé na politickej nominácii Klausovej z diplomatického hľadiska. „Je to bývalá prvá dáma, takže je to aj v symbolickej rovine významná osobnosť. Skôr je mi to nemilé z vnútropolitického hľadiska. Česko nie je prezidentský systém. Zeman presadzoval Remeka a Klausovú proti vláde. Vo svojej predvolebnej kampani povedal, že to v zahraničnopolitickej oblasti nebude robiť. A ak áno, tak bude presviedčať argumentmi. Nepočul som od neho žiadne dôvody, ktorými by obhajoval Klausovú,“ tvrdí Kořán.
Česko-slovenské vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni a bývalá prvá dáma to v úlohe veľvyslankyne príliš neovplyvní žiadnym smerom. Niektorí odborníci na jednej a druhej strane však upozorňujú, aby sa Bratislava a Praha nedostali do stavu, keď si len navzájom budú otvárať nejaké výstavy. „Vzťahy sú výborné. Ťažko však nájsť nejaký projekt, s ktorým by Česko a Slovensko prišli na medzinárodnej scéne a ten by získal istý ohlas. Potrebovali by sme veľvyslanca, ktorý by mal víziu, čo robiť ďalej,“ hovorí Vít Dostál z Asociácie pre medzinárodne otázky. „Nemyslím si, že Klausová prichádza s nejakým projektom. Aspoň ja som o ňom nikdy nepočul. Je to politická nominácia. Dostala to za odmenu,“ povedal Dostál pre Pravdu.
Mateusz Gniazdowski z Centra pre východné štúdie vo Varšave vníma Klausovej nomináciu ako v úvodzovkách inovatívnu. „Diplomacia je stále pomerne konzervatívna oblasť života. Slovenský súhlas možno otvára cestu pre rovnako neortodoxnú nomináciu na zastupiteľský úrad v Prahe,“ uviedol pre Pravdu Gniazdowski.