Polícia v stredu tvrdo zakročila proti dvom protestným táborom stúpencov Mursího v Káhire. Podľa svedkov policajti zasiahli slzným plynom, buldozérmi a nakoniec i ostrou muníciou. Medzi obeťami sú aj desiatky policajtov. Ďalších 1 400 osôb utrpelo zranenia. Dočasný prezident a vláda následne vyhlásili v Egypte výnimočný stav.
Baradej odstúpil z funkcie viceprezidenta
Egyptský viceprezident Muhammad Baradej sa po krvavých udalostiach rozhodol odstúpiť z funkcie. Baradej, ktorý je v zahraničí známy predovšetkým ako bývalý šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), v rezignačnom liste dočasnému prezidentovi Adlímu Mansúrovi napísal, že je ťažké ďalej zodpovedať za rozhodnutia, s ktorými osobne nesúhlasí. Podľa neho existovala iná a pokojnejšia alternatíva na riešenie krízy.
Pri násilnostiach zomreli dvaja reportéri
Pri násilnostiach prišiel o život aj kameraman britskej televíznej stanice Sky News Mick Deane i píšuca novinárka z Dubaja. Šesťdesiatjedenročný Dean pracoval pre Sky News 15 rokov, najskôr vo Washingtone, neskôr v Jeruzaleme. Momentálne bol súčasťou tímu, ktorý televízia vyslala do Káhiry. Zomrel v stredu ráno. Jeden z jeho kolegov ho popísal ako skvelého novinára a človeka, od ktorého sa mnohí kolegovia mohli učiť.
Druhou mŕtvou novinárkou je Habíba Ahmad Abdal Azízová. Bola zasiahnutá v paľbe, keď sa snažila dostať na zhromaždenie vo štvrti Nasr. Pracovala pre denník The Gulf News, ktorý má hlavnú redakciu v Spojených arabských emirátoch. Podľa redakcie však bola na ročnej dovolenke a práve teraz pre denník nepracovala. V Egypte bola s otcom, ktorý jej smrť potvrdil.
Moslimské bratstvo od začiatku tvrdilo, že policajti použili ostrú muníciu, čo však ministerstvo vnútra poprelo. Podľa neho naopak Mursího stúpenci mali na mieste ostreľovačov, ktorí mierili na zásahové jednotky. Vojsko sa zásahov neúčastní, ale zaisťuje bezpečnosť v okolí oboch miest.
Spravodajcovia niektorých zahraničných agentúr hlásia ostrú paľbu a videli tiež ľudí postrelených do nôh.
Podľa denníka Al-Ahrám sa násiliu nevyhla ani turistická destinácia Luxor v údolí rieky Níl. Mursího prívrženci tam údajne podpálili jeden hotel a niekoľko obchodov, ktoré patrili miestnym kresťanom. Útoky na koptské kostoly hlásia aj z governorátu Mínja i z Aríše v Severnom Sinaji.
V Egypte vyhlásili na mesiac výnimočný stav
V Egypte vyhlásili na mesiac výnimočný stav. Začal platiť v stredu od 16.00 stredoeurópskeho času. Informoval o tom egyptský prezidentský úrad, ktorý tiež nariadil armáde, aby podporila ministerstvo vnútra pri zaistení bezpečnosti.
Vládny zdroj stanice Al-Džazíra zdôraznil, že nejde o zákaz vychádzania, ale o čisto bezpečnostné opatrenie. Vojaci a policajti budú mať právo kohokoľvek zastaviť a skontrolovať jeho doklady. Budú mať tiež právo ľudí zatýkať a zadržať bez súdneho príkazu. Cieľom má byť zaistenie bezpečnosti a zabránenie chaosu.
Al-Džazíra pripomenula, že výnimočný stav vyvoláva medzi Egypťanmi neblahé spomienky na éru bývalého prezidenta Husního Mubaraka. Počas jeho vlády toto opatrenie vyhlásili v roku 1981 a zrušili ho až v máji 2012, teda až rok po Mubarakovom odstúpení. Počas Mubarakovej éry sa vďaka mimoriadnym bezpečnostným právomociam polície a armády ocitli pred vojenskými alebo trestnými súdmi tisícky politických disidentov a islamských radikálov. Výnimočný stav síce v roku 2012 zrušili, ale s tým, že v prípade mimoriadnych udalostí môže byť kedykoľvek obnovený.
Egyptská burza a banky zostanú zatvorené. Banky zostali pre násilie zatvorené už v stredu. Stúpenci zvrhnutého prezidenta Mursího protestovali proti jeho odvolaniu od 3. júla a na dvoch miestach si v Káhire vybudovali stále protestné tábory. Polícia avizovala už cez víkend, že pripravuje proti nim zásah. Odhodlala sa k nemu v stredu ráno. Jeden tábor rozohnala, v druhom stále operuje.
Foto: Reuters, Asmaa Waguih
EÚ znepokojujú správy o počte mŕtvych v Egypte
Európska únia je znepokojená správami o počte obetí policajného zásahu proti demonštrantom v Egypte. Podľa zatiaľ neoverených správ si zásah vyžiadal desiatky, možno stovky mŕtvych. „Správy o mŕtvych a zranených sú veľmi znepokojujúce. Násilie nepovedie k žiadnemu riešeniu, vyzývame egyptské úrady, aby postupovali čo najzdržanlivejšie,“ povedal hovorca šéfky diplomacie EÚ Michael Mann.
Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle vyzval všetky politické zložky v Egypte, aby sa vyvarovali stupňovaniu násilia. „Vyzývame ich, aby okamžite začali s dialógom a vyjednávaniami a aby zabránili stupňovaniu násilia,“ povedal minister v Berlíne.
Foto: SITA/AP, Khalil Hamra
Egyptskú políciu za útok proti členom bratstva ostro kritizoval aj Katar, podobne turecký prezident Abdullah Gül policajný zásah označil za neprijateľný. „To, čo sa deje v Egypte, ozbrojená intervencia proti demonštrujúcim civilistom, nemožno v žiadnom prípade prijať,“ povedal Gül v Ankare a tiež vyzval všetky zúčastnené strany k pokoju.
Použitie sily proti demonštrantom sa nepáči ani Londýnu. „Odsudzujem použitie sily na rozohnanie manifestácií a vyzývam bezpečnostné zložky k zdržanlivosti,“ vyhlásil šéf britskej diplomacie Willam Hague.
Pokusy o politické riešenie zlyhali
EÚ a niekoľko arabských štátov sa bez úspechu snažili sprostredkovať politické riešenie egyptskej krízy. Tento týždeň sa ako prostredník ponúkol aj veľký imám káhirskej mešity Al-Azhar Ahmad Tájib. Moslimské bratstvo však Tájiba ako prostredníka odmietlo. Podľa bratstva nie je nestranný, pretože prevrat, vďaka ktorému bol Mursí zosadený, schvaľoval. V utorok však bratstvo oznámilo, že je ochotné vyjednávať s inými zástupcami renomovanej mešity.
Tájib k stredajším krvavým udalostiam povedal, že s policajnou operáciou nesúhlasí. „Al-Azhar chce Egypťanom povedať, že nevedel vopred o metódach, ktoré sa použijú a dozvedel sa o nich jedine z tlače,“ povedal imám.
