Egypťania odmietajú islamskú kazajku

V Egypte sa v utorok rozhodne o tom, či sa presadí vládnutie, ktoré povedie krajinu v duchu sekulárneho nacionalizmu, alebo či sa bohatá a dávna tradícia nechá zahnať do islamskej zvierajúcej kazajky Moslimského bratstva, citujú agentúry v súvislosti s najnovšími udalosťami v Egypte Tareka Osmana, autora knihy Egypt on the Brink (Egypt na pokraji).

20.08.2013 10:30
egypt, nepokoje, abdal fatah, Foto: ,
Egypťan žijúci vo Francúzsku s portrétom ministra obrany generála Abdala Fataha Sisiho počas jednej z demonštrácií, ktoré sa v posledných hodinách konali nielen v Egypte na podporu armádneho velenia bojujúceho s islamskými radikálmi
debata (12)

„Tento boj o identitu sa týka Egypta a Tuniska, krajín so silnými politickými štruktúrami. Na rozdiel od Líbye a Jemenu, kde chýbajú fungujúce inštitúcie, kde medzi sebou bojujú jednotlivé kmene a ide o boj o udržanie štátu,“ tvrdí Osman.

Zneužívajú vieru

Medzi najčastejšie skloňovanými témami je úloha a miesto islamu v terajšej napätej situácii. Charakteristické sú v tejto súvislosti slová šejka Ahmeda el-Tayeba, šéfa najväčšej islamskej univerzity na svete Al-Azhar sídliacej v Káhire. „Islam nemá nič spoločné s tými, ktorí zapaľujú kostoly a plánujú vtiahnuť krajinu do bratovražedného zápasu,“ reagoval uznávaný imám na narastajúcu agresivitu časti egyptského hnutia Moslimské bratstvo. Narážal pritom na možnosť vypuknutia občianskej vojny v krajine považovanej aj dnes za srdce arabského sveta. Podľa ruského politológa Alexandra Ignatenka vypuknutie občianskeho konfliktu je dnes pravdepodobné na 30 až 40 percent.

„Hrozba je reálna. Tým skôr, že niektoré jej formy sú už aj dnes realitou. Na druhej strane rozsah nepokojov nie je ešte taký veľký, aby ovplyvnil budúcnosť egyptského štátu,“ myslí si Ignatenko s tým, že ak vojna vypukne a nadobudne rozmery konfliktu napríklad podobné tomu v Sýrii, tak „Egypt sa určite rozpadne a bude sa zmietať v etnických čistkách, v genocíde“.

Mubaraka oslobodia?

Vážnosť situácie dokumentuje aj na stredu zvolané rokovanie šéfov diplomacií EÚ. Podľa DPA majú na ňom „odsúdiť násilie v Egypte a rozhodnúť o zvýšenom ekonomickom tlaku na egyptskú vládu“. Konkrétne o zmrazení finančnej pomoci únie a zastavení dodávok zbraní z krajín EÚ. Podľa viacerých pozorovateľov ide však o krátkozrakú ba až pokryteckú politiku. Niektorí v tejto súvislosti pripomínajú nezávideniahodnú pozíciu USA, ktoré síce verejne rovnako ako EÚ kritizujú použitie sily armádou proti stúpencom zvrhnutého prezidenta Mahmúda Mursího, ale v tichosti vlastne stoja na strane velenia egyptskej armády. Na strane v krajine dnes jedinej organizovanej sily „schopnej doviesť Egypťanov k volebným urnám“. Podľa niektorých vraj k „vojenskej diktatúre“ panujúcej počas viac ako tridsať rokov vládnutia predchodcu Mursího, prezidenta Husního Mubaraka.

O tom, že nejde o fikciu, by mohli svedčiť viaceré fakty. Napríklad skutočnosť, že v dnešnom vojenskom vedení krajiny je veľa Mubarakových ľudí. A tak ani neprekvapuje pondelkové vyhlásenie advokáta väzneného exdiktátora, verného do poslednej chvíle vládnutia Washingtonu, podľa ktorého do konca týždňa by sa jeho mandant mal ocitnúť na slobode. Vyhlásil to v súvislosti so včerajším oslobodením Mubaraka spod viacerých bodov obžaloby.

Až zarážajúca podobnosť

„Najzaujímavejšie na tomto príbehu je, že je veľmi podobný tomu, ktorý sa udial v Moskve pred takmer dvadsiatimi rokmi. Tanky rozstrieľali ruský parlament a demokraticky zmýšľajúce ruské celebrity odkazovali tým, ktorí pálili z pancierových vozidiel, individuálne alebo kolektívne posolstvo v duchu "dorazte tú háveď“, pripomína komentátor agentúry RIA Novosti Dmitrij Kosirjev. Podľa neho sa zdá, že podobná myšlienka týkajúca sa „dorážania hávede“ pochádza v Egypte práve od ľudí rovnako zmýšľajúcich ako tí v Moskve na jeseň 1993.

Je ťažké sa orientovať

Podľa arabistky a prekladateľky Mileny Farahatovej do úvahy by dnes prichádzali dva scenáre ďalšieho vývoja v Egypte. „Armáda podľahne medzinárodnému tlaku a situácia sa môže vymknúť kontrole. V takom prípade tu máme druhú Sýriu. Alebo bude armáda represívna v duchu účel svätí prostriedky a privedie krajinu k predčasným voľbám tým, že zabezpečí pokoj za akúkoľvek cenu,“ povedala portálu Lidovky. cz. Podľa Farahatovej si tzv. radikáli sami zvolili cestu ísť hlavou proti múru. Je totiž vraj veľmi lákavé byť obetným baránkom namiesto úlohy porazeného.

„Nehľadajú cestu, ako sa dostať zo situácie. Bezpečnosť je krehká. Garantovať ju stojí veľa síl. Veď k nestabilite stačí dobre organizovaná činnosť skupiny a toho sme práve svedkami. Nie je vylúčená ani možnosť provokácie, v rámci ktorej stúpenci Mursího postrelia vlastných ľudí. V mašinérii propagandy oboch strán sa potom obyčajný človek nemôže nikdy zorientovať,“ dodáva arabistka.

Dôvody, prečo treba sledovať vývoj v Egypte

So svojimi viac ako 82 miliónmi obyvateľov je najpočetnejšou arabskou krajinou a treťou na africkom kontinente. Približne polovicu z nich tvoria mladí ľudia do 25 rokov.

Egypt je kľúčovou krajinou v oblasti. Bol základňou ideológie panarabizmu počas vlády prezidenta Gamála Násira a zohral dôležitú úlohu v mierovom procese na Blízkom východe v časoch prezidenta Anvara Sadata.

3V krajine sa nachádza strategicky dôležitý Suezský prieplav, ktorým sa prepravuje 8 až 12 percent tovaru v rámci svetového obchodu a 22 percent z celkového objemu kontajnerovej dopravy.

Káhira bola zárukou mieru na Blízkom východe. Po nástupe k moci v roku 1970 prezident Sadat odmietol panarabizmus a po porážke vo vojne s Izraelom v roku 1973 si sadol za rokovací stôl s Izraelčanmi. Výsledkom boli dohody z Camp Davidu, ktoré dodržiaval po zavraždení Sadata aj jeho nástupca Husní Mubarak. Pokračoval aj v sprostredko­vateľskej misii v rámci palestínsko-izraelského dialógu.

Západ považuje Egypt za jednu z najspriatele­nejších krajín v oblasti. Na rozdiel od Násira sa Sadat obrátil k Rusku chrbtom. V roku 1972 vypovedal ruských vojenských poradcov, v roku 1976 aj zmluvu o priateľstve s Moskvou. Vzťahy sa obnovili až v roku 1984. Káhira sa stala jedným z najdôležitejších spojencov Washingtonu v arabskom svete a dodnes dostáva od neho ročnú finančnú pomoc vo výške 1,3 miliardy dolárov.

Krajina je dôležitým kultúrnym stánkom v arabskom svete. Je kolískou svetovej civilizácie. Známy je jej vplyv v oblasti literatúry, hudby, filmu i televízie. V Egypte funguje viac ako 30 satelitných kanálov a v krajine vyrobia viac ako 100 filmov ročne.

Egypt patrí k turistickým veľmociam. Súčasné nepokoje však zasadili krajine v tomto smere tvrdý úder.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Egypt #nepokoje v Egypte