Podľa prvých komentárov amerických médií prihliadla zrejme sudkyňa k Manningovej mladosti, k naivite, s ktorou vykonal svoj čin, a hlavne k vyjadreniu ľútosti nad tým, že poškodil svoju vlasť.
Výška trestu je tak skoro o polovicu nižšia, ako v pondelok žiadala vojenská prokuratúra. Keď prokurátor Joe Morrow navrhoval pre obžalovaného 60 rokov väzenia, vyzval sudkynu Denise Lindovú, aby poslala „jasný odkaz každému vojakovi, ktorý by uvažoval o krádeži utajovaných informácií“, a chcel by tak zopakovať čin 25-ročného Manninga.
Obhajcovia Manninga chcú už na budúci týždeň požiadať o prezidentskú milosť pre svojho zverenca. Na tlačovej konferencii po vynesení verdiktu to oznámil advokát David Coombs. Oficiálna žiadosť bude do Bieleho domu adresovaná prostredníctvom armády, pretože Manning bol odsúdený vojenským súdom.
„Prišiel čas skoncovať s Manningovým utrpením,“ vyhlásil Coombs, ktorý viedol Manningovu obhajobu. „Prišiel čas, aby sa prezident sústredil na ochranu whistleblowerov, namiesto toho aby ich trestal.“ Barack Obama by mal podľa Coombsa Manninga omilostiť, prípadne mu skrátiť trest na dobu, ktorú si už odpykal.
Manning pred necelým týždňom pred súdom vyjadril ľútosť nad svojimi činmi a ospravedlnil sa, že nimi poškodil Spojené štáty. Dodal, že si bol vedomý toho, čo robí, ale v tom období si nemyslel, že poskytnutím informácií serveru WikiLeaks spôsobí nejaké škody.
Vojenský súd Manninga uznal vinným, že serveru Wikileaks poskytol v rokoch 2009 a 2010 vyše 700 000 utajovaných dokumentov amerického ministerstva zahraničia a Pentagonu. Vojak bol obžalovaný z dvadsiatky trestných činov, za ktoré mu hrozilo až 90 rokov väzenia. Manning ale unikol obvineniu z napomáhania nepriateľovi, a vyhol sa tým doživotiu bez možnosti predčasného prepustenia.
Obhajoba kládla dôraz na nevyzretú osobnosť vojaka, ktorý vraj mal v tvrdých vojnových podmienkach problémy s vlastnou identitou, nemal zlé úmysly a vyzradením dát serveru Wikileaks podľahol klamu o vlastnej role spasiteľa.
Prokurátori naopak označili Manninga za zradcu, ktorý si bol dobre vedomý vplyvu svojich skutkov. Podľa žaloby nielen skompromitoval americkú diplomaciu, ale priamo ohrozil životy amerických vojakov na bojiskách v Iraku a Afganistane.
Manning umožnil Wikileaks zverejniť celkom 470 000 bojových hlásení z irackej a afganskej vojny, 250 000 tajných depeší amerického ministerstva zahraničia, niekoľko videí z bojísk a mnoho ďalších citlivých dokumentov. Serveru Wikileaks ich poskytol v čase, keď slúžil v misii v Iraku ako spravodajský analytik. Väčšina materiálov sa potom objavila na internete a kontroverzný zakladateľ Wikileaks Julian Assange sa vďaka tomu stal svetovo známym.