Vyplýva to z odtajnených archívov CIA. Mosaddek, ktorý sa dostal k moci demokratickou cestou roku 1951, sa stal pre Západ nepohodlný, pretože sa rozhodol znárodniť ropný priemysel.
Vo Washingtone aj v Londýne vnímali iránskeho lídra ako veľkú hrozbu. „Američania a Briti považovali ropu za kľúč k povojnovej obnove,“ pripomenula stanica BBC. Ťažba takzvaného čierneho zlata bola v Iráne pod britskou kontrolou.
Keď vyjednávania o rope s Mosaddekom zlyhali, USA v spojitosti s jeho ďalšími krokmi usúdili, že Irán by sa mohol ocitnúť za železnou oponou. „Keby sa to stalo, znamenalo by to výhru Sovietskeho zväzu a výrazný neúspech Západu na Blízkom východe,“ napísal v tých časoch Donald Wilber, hlavný plánovač prevratu v Iráne. Záznamy CIA teraz zverejnil nezávislý Národný bezpečnostný archív, ktorý pôsobí pri univerzite Georgea Washingtona. Písomnosti získal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
CIA podnikla všemožné kroky, aby oslabila postavenie Mosaddeka. „V spolupráci s britskou tajnou službou použitím propagandy podnecovala vášne proti iránskemu premiérovi,“ uviedla stanica CNN. Američania a Briti pestovali odpor k Mosaddekovi prostredníctvom iránskych novín, letákov a duchovných v Teheráne.
Rozhodujúci deň nastal 19. augusta 1953. Americké a britské tajné služby pomohli usporiadať mohutné protesty proti Mosaddekovi. Armáda sa rýchlo priklonila na ich stranu, a tak už v ten istý deň vo večerných hodinách sa členovia iránskej vlády skryli alebo boli pozatýkaní.
Po prevrate sa ujal moci niekdajší vládca Muhammad Rezá Pahlaví, ktorý sa predtým nachádzal v exile. „Mosaddeka odsúdili na smrť, ale rozsudok nebol vykonaný. Zomrel roku 1967 v Teheráne,“ pripomenula CNN.
Pahlaví potom zotrval na čele štátu dlhý čas. Po silných vlnách protivládnych demonštrácií v januári 1979 opustil Irán a nahradil ho ajatolláh Chomejní, ktorý sa vrátil z exilu. Pahlaví zomrel v júli 1980 v Egypte.