Mubaraka prepustili z väzenia

Do káhirskej väznice Tora pre neho priletela zdravotnícka helikoptéra, ktorá 85-ročného Mubaraka prepravila do vojenskej nemocnice na južnom okraji metropoly. Tam bude mať prikázaný pobyt v rámci domáceho väzenia, čím chce nová egyptská vláda podľa médií otupiť kritiku, ktorú Mubarakovo prepustenie vyvolalo. Navyše ho čakajú ďalšie súdy.

Mubarakovo prepustenie v stredu nariadil egyptský súd, ktorý zistil, že už pominuli dôvody na jeho ďalšie zadržiavanie.

Prokuratúra vo štvrtok oznámila, že nevznesie proti Mubarakovi žiadne nové obvinenia a stredajší súdny verdikt o exprezidentovom prepustení vyhlásila za platný. Ten ale však neznamená, že je Mubarak slobodný.

V júni tohto roku odsúdili exprezidenta na doživotie za podiel na smrti demonštrantov počas protivládnych nepokojov, ktoré vyústili do jeho pádu. Počas 18 dní protestov prišlo v roku 2011 o život 850 ľudí. V tomto konkrétnom prípade si však Mubarak už odsedel maximálny počet dní vo vyšetrovacej väzbe. V prípade doživotia súd akceptoval jeho odvolanie a nariadil nový proces.

Opakované konanie sa začalo v máji a skončilo stredajším verdiktom. Po ňom sa vraj posledný egyptský faraón na brehoch Nílu, ako ho charakterizujú jeho odporcovia pre dlhoročnú neobmedzenú vládu nad krajinou, ocitne prvý raz na slobode od jeho zatknutia v apríli 2011.

„Teoreticky mu teraz nič nebráni kandidovať v budúcich prezidentských voľbách, pretože ho zatiaľ z ničoho neusvedčili,“ cituje Reuters jedného analytika reagujúceho na viac-menej očakávanú udalosť v egyptskej televízii. Podľa komentátora novín Financial Times Gideona Rachmana Egypt potrebuje stabilitu, nie voľby.

„Bolo by nebezpečné trvať na ich uskutočnení. V terajšej atmosfére by totiž nik z porazených neuznal výsledky hlasovania. Politické represie, ako aj okresávanie slobôd sú síce strašným javom, ale občianska vojna je ešte horšia,“ dodáva Rachman.

Väčšina pozorovateľov sa v tejto súvislosti zhoduje v názore, že najbližšie k dosiahnutiu stability má armáda, jediná organizovaná zložka v krajine. A vraj práve jej rastúcemu vplyvu na dianie v krajine môže Mubarak ďakovať za utorkový oslobodzujúci verdikt sudcov. V súčasnom vojenskom velení sú totiž aj dnes bývalí spolupracovníci exprezidenta alebo jeho odchovanci z čias pôsobenia v armáde a neskôr aj v politike.

Mubarak, ktorý takmer tridsať rokov rozhodoval o osude miliónov Egypťanov, má už dlhšie rakovinu, cukrovku, ale aj ďalšie choroby. Napriek tomu sa do poslednej chvíle držal zubami-nechtami faraónskeho kresla. Podľa viacerých analytikov bola za tým psychika generála letectva, ktorý si nadovšetko cení zachovanie tváre a osobnej dôstojnosti. A to aj v prípade zúfalej situácie, v ktorej sa Mubarak ako politik a napokon aj ako človek ocitol.

Známe sú jeho výroky, podľa ktorých by vraj dokázal prijať vojenský prevrat, ale podľahnúť zo strachu pred „hnilými intelektuálmi“, „dravými trhovníkmi“, „sopľavými študentmi“ a „kresťanmi so špinou za nechtami“ bolo pre neho vraj nemysliteľné. Napokon práve ich tlaku neodolal.

Napriek tomu je v očiach mnohých Egypťanov aj dnes politikom, ktorému sa podarilo eliminovať násilnosti radikálnych islamistov. Je pritom paradoxné, že samotný Mubarak bol v mladosti členom fundamentalis­tického Moslimského bratstva.

Medzi jeho plusy sa všeobecne považuje vyvedenie krajiny z medzinárodnej izolácie a jedným z výsledkov bolo obnovenie členstva v Lige arabských štátov (1989).

Znormalizoval vzťahy s Moskvou. Získal si aj sympatie Západu. Napríklad rešpektovaním mierovej zmluvy medzi Egyptom a Izraelom podpísanej v roku 1979 jeho predchodcom Anvarom Sadatom. Prvej dohody arabskej krajiny so židovským štátom vôbec.

A tak neprekvapuje, že to nebol len Washington, ktorý z „vďaky“ prehliadal Mubarakove očividné porušovania ľudských práv. Vrátane 30 rokov trvajúceho mimoriadneho stavu, ktorý hlave štátu a jeho mocenským pákam dovoľoval vari všetko. O slobode slova či o politickej pluralite sa obyvateľom mohlo iba zdať.

Starnúcemu poslednému egyptskému faraónovi postupne prerastali cez hlavu nielen niektorí jeho blízki spolupracovníci, ale aj rastúce ceny, nezamestnanosť a korupcia, ktorej pôvodne vyhlásil vojnu.