To napovedá, že tam bola pochovaná veľmi významná osobnosť. Aténske ministerstvo kultúry sa však pokúša nadšenie mierniť a upozorňuje, že na akékoľvek závery je ešte skoro. Píšu o tom grécka médiá.
Vedúca archeologička regiónu Macedónsko Aikaterini Peristeriová dnes v gréckom rozhlase varovala pred šírením neoverených správ. „Nie je seriózne hovoriť o Alexandrovom hrobe. Ešte sme vôbec nezačali kopať vnútri hrobky. Nemôžeme teda tvrdiť vôbec nič,“ povedala.
Objav hrobky neďaleko starovekého mesta Amfipolis asi 600 kilometrov severne od metropoly považujú odborníci za významný, ale zatiaľ ho nespájajú so žiadnou konkrétnou osobou. Fámy začali rozširovať amatérski archeológovia, ktorí hrobku pripísali Alexandrovi Veľkému. Experti hovoria skôr o tom, že hrobka zo 4. storočia pred naším letopočtom by mohla teoreticky patriť panovníkovej manželke a synovi.
Alexander Veľký bol jedným z najúspešnejších vojvodcov v dejinách. Spravoval veľkú časť vtedy známeho sveta, jeho ríša siahala až k Indii. Zomrel v roku 323 pred naším letopočtom v Babylone. Jeho pozostatky boli najskôr prevezené do mauzólea na území Egypta, po hrobke sa však zľahla zem a o presnom mieste posledného odpočinku panovníka sa dodnes nič bližšie nevie.
Tajomstvo, ktoré Alexandrov hrob zahaľuje, v posledných storočiach lákalo rad ľudí. Objavili sa tak napríklad aj „zaručené“ správy, že Alexander bol pochovaný v egyptskej Alexandrii, v oáze Siva blízko líbyjskej hranice, v Uzbekistane alebo dokonca v severnej Austrálii.