Porota sa tak priklonila k tvrdšiemu verdiktu a vypočula obžalobu, podľa ktorej by mal byť Bales až do konca svojho života zaradený medzi väzňov. Obhajoba sa naopak usilovala o docielenie aspoň miernejšej verzie doživotného trestu, s možnosťou podmienečného prepustenia najskôr po 20 rokoch.
Bales sa už v júni k svojim činom priznal, aby sa vyhol trestu smrti. Vo štvrtok potom vyhlásil, že svoj čin ľutuje, rovnako ako obete masakru. Svoje konanie označil za „zbabelý čin“. Zrejme najhroznejší čin jediného amerického vojaka počas afganskej vojny sa stal 11. marca 2012 pred úsvitom. Bales opustil vojenskú základňu s pištoľou ráže deväť milimetrov a s útočnou puškou M-4, ktorá bola doplnená o granátomet. Potom v niekoľkých domoch v blízkej dedine postrieľal afganských civilistov a telá niektorých obetí spálil. Vo vraždení potom pokračoval vo vedľajšej dedine.
Bales bol údajne do Afganistanu nasadený proti svojej vôli, keď mal za sebou už tri misie v Iraku. Vojna na ňom podľa obhajoby zanechala vážne stopy, pre prežité traumy bral lieky a často pil alkohol. Pod ich vplyvom bol údajne aj počas osudného dňa.