Sú na ňom objekty súvisiace s chemickými zbraňami, ale aj vojenské a vládne budovy. Ktoré z nich budú nakoniec vybrané, závisí na tom, pre akú akciu sa prezident Barack Obama rozhodne.
Britský The Telegraph rozlišuje medzi dvoma typmi operácií. Buď pôjde o potrestanie za chemický útok, ktorý sa pripisuje armáde sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada a pri ktorom 21. augusta zahynuli stovky ľudí, alebo o zvrhnutie režimu. V prvom prípade bude útok vedený z diaľky – z bojových lodí a ponoriek v Stredozemnom mori a s pomocou riadených striel Tomahawk s plochou dráhou letu. Nad Sýriu nebudú vyslané žiadne lietadlá, proti ktorým by sýrsky režim použil protilietadlovú obranu. V tomto prípade by boli cieľom zrejme významné vojenské objekty ako armádne sklady, letecké základne a komunikačné centrá. Táto operácia by najskôr netrvala dlho.
Pokiaľ sa ale USA a ich spojenci rozhodnú tak ako v Kosove, teda za zmenu pomerov v konflikte a za odstavenie Asada, bude zoznam cieľov oveľa širší. Začne sa ničením protileteckej obrany, ktorá je podľa odhadov britskej armády vyspelá a vzbudzuje rešpekt. Potom sa útoky zamerajú na vojenské základne a objekty spojené s režimom, teda hlavne na kľúčové ministerstvá.
Pokiaľ ide o sklady chemických zbraní, budú na zozname cieľov zrejme v oboch prípadoch. Ak sa ale pri zásahu tieto látky rýchlo nezničia, existuje riziko nebezpečného úniku. Nikto však nechce, aby sa sklady dostali do rúk povstalcov, alebo teroristických skupín.
Odborníci oslovení stanicou CNN upozorňujú, že existujú teoreticky jednoduché statické ciele ako vládne budovy a vojenské zariadenia, ale aj ciele, ktoré sú v neustálom pohybe. A to sú armádne jednotky a vojenská technika, tú al-Asad neustále premiestňuje a jej zasiahnutie nebude ľahké.
Podľa denníka The Telegraph sa dá očakávať, že v najbližšej dobe USA spolu s Britániou a Francúzskom navrhnú v Bezpečnostnej rade OSN rezolúciu, v ktorej bude odsúdenie chemických útokov, ich pripísanie sýrskej vláde a návrh na použitie sily. Čína s Ruskom ju budú vetovať. USA a ich spojenci sa potom odvolajú na „zodpovednosť chrániť“, teda na doktrínu prijatú v OSN v roku 2005. Umožňuje členských štátom intervenovať na ochranu obyvateľstva ohrozeného genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými útokmi a zločiny proti ľudskosti. To bude právny základ vojenskej operácie, aj keď v BR OSN schvaľovaciu rezolúciu neprijme.