Americkí analytici, ktorých oslovil denník Pravda, sa prikláňajú k predpokladu, že šéf Bieleho domu získa voľné ruky pre vojenský úder. Očakáva sa, že Kongres bude hlasovať v týždni od 9. septembra. „Ak je prezident odhodlaný konať proti Sýrii, tak ho podporí,“ nazdáva sa Jack Goldstone, profesor z univerzity Georgea Masona. Pripomenul, že Asad prekročil červenú čiaru, a tak je nepravdepodobné, že by Kongres chcel vidieť ústupok Obamu.
Otázna snemovňa
Rozhodovať budú dve komory Kongresu. „Myslím si, že Obama uspeje v Senáte, o Snemovni reprezentantov to nie je isté,“ usudzuje James Carafano, analytik z Heritage Foundation. Súhlas hornej komory očakáva aj Kurk Dorsey, ktorý sa zaoberá modernými dejinami USA na univerzite New Hampshire: „Som si istý, že Senát odhlasuje podporu po namáhavej debate. Dolná komora bude názorovo rozdelená, ale predpokladám, že Obama v nej získa tesnú väčšinu hlasov.“
Keby sa však Snemovňa reprezentantov postavila proti návrhu, prezident by sa ocitol v ťažkej situácii, majúc vo vrecku len podporu Senátu. „Obama by však nepožiadal o hlasovanie, ak by si hlasy vopred nezrátal,“ upozornil Dorsey.
Tento expert pritom nevylúčil pozoruhodnú úvahu, že prezident sa možno spolieha na opak toho, čo verejne žiada: „Zaujímalo by ma, či zároveň tajne dúfa, že Kongres ho vytiahne z problému tak, že mu povie nie.“ Obama by potom mohol nasledovať britského premiéra Davida Camerona, ktorý ustúpil od zámeru použiť silu proti Asadovi, keď minulý týždeň prehral podobné parlamentné hlasovanie.
Ako Obama zmenil názor
Obama bol pripravený potrestať sýrsky režim aj bez odobrenia Kongresu. Biely dom vysvetlil nový postoj prezidenta slovami, že chce, aby sa o možnosti vojenského úderu diskutovalo. Mimochodom, s touto výzvou ho oslovilo viac ako 160 zákonodarcov z obidvoch komôr.
Carafano tvrdí, že Obama je nerozhodný a cíti sa zraniteľný. Nech už hlasovanie dopadne akokoľvek, naznačil, že prezident si v každom z dvoch možných výsledkov hľadá osobnú poistku: „Ak Kongres povie nie, môže vyhlásiť, že prejavil pochopenie pre medzinárodné spoločenstvo. Ak Kongres povie áno a nepôjde to dobre, môže vyhlásiť, že sme v tom takpovediac všetci. Toto však ukazuje nedostatok vodcovstva a predvídavosti – mal by si budovať podporu pred tvrdeniami, že chce konať a nie až po nich,“ zdôraznil Carafano.
Pozmenené uvažovanie Obamu sa dá pripísať dvom okolnostiam, vyplynulo zo slov Goldstona. „Má istotu, že dokáže presvedčiť Kongres, aby konal proti Asadovi. Necíti však istotu, že Kongres ho podporí, ak by sa podujal zaútočiť bez toho, aby poskytol šancu diskutovať o svojom rozhodnutí použiť silu,“ poznamenal.
Goldstone zároveň poukázal na to, že Obama chce využiť čas niekoľkých dní, ktoré uplynú do hlasovania: „Má sa stretnúť s prezidentom Vladimirom Putinom, môže sa pokúsiť predstaviť dôkazy, ktoré Rusov presvedčia, aby upustili od svojej podpory Asada.“
Vplyv Británie
Obama sa rozhodol osloviť Kongres dva dni po tom, čo britský parlament hlasoval proti vojenskej akcii. Američania tak stratili v plánoch proti Asadovi tradične verného spojenca. „Náhla zmena britskej politiky bola jedným zo špecifických faktorov, čo Obamu ovplyvnili v smerovaní,“ podotkol Dorsey. Súčasne si myslí, že prezident si uvedomuje slabú podporu americkej verejnosti pre úder proti Asadovmu režimu.
Šéf Bieleho domu si podľa Dorseyho takisto musel všimnúť obrovský tlak médií a mnohých členov Kongresu, aby záležitosť nastolil na stôl zákonodarcom. „Tento postup žiada 79 percent opýtaných,“ informovala o svojom prieskume americká televízna stanica NBC.
Ak Obama nakoniec naozaj vydá rozkaz zaútočiť, pôjde o obmedzenú akciu, ktorá by mala trvať dva alebo tri dni. Cieľom by bolo znemožniť Asadovi použiť chemické zbrane. (Američania tvrdia, že tieto zbrane nedávno zabili viac ako 1 400 Sýrčanov vrátane mnohých detí.)
Sean Kay, politológ z univerzity Weslayan v Ohiu, varuje, že vojenský zásah, ako ho predstavila Obamova vláda, predstavuje veľkú hrozbu eskalácie za horizont krátkeho počtu dní leteckých útokov. „Bola by hlúposť, keby ktorýkoľvek prezident prevzal sám na seba také riziko. Do vojny ide národ, nie prezident,“ objasnil, prečo sa Obama obrátil na zákonodarcov. Dodal, že ak je to jasne chybné vojenské zapojenie, Kongres by mal byť múdry podobne ako Briti a povedať nie.
Sýria žiada od OSN ochranu pred agresiou
Sýrska vláda požiadala v pondelok listom OSN, aby zabránila „akejkoľvek agresii“ proti Damasku a aby sa postavila za politické riešenie sýrskej krízy. Sýria tak reagovala na správy o príprave trestnej akcie Washingtonu, ktorý je presvedčený, že údajný chemický útok má na svedomí režim Bašára Asada.
Stály sýrsky zástupca v OSN Bašár Džafarí odovzdal sýrsky list generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi a argentínskej diplomatke Maríi Cristine Percevalovej, ktorej krajina teraz predsedá Bezpečnostnej rade. List podľa sýrskej agentúry SANA vyzýva Pan Ki-muna, aby „zobral zodpovednosť do svojich rúk a zabránil akejkoľvek agresii proti Sýrii“.
Šéf OSN by sa mal zasadiť o politické riešenie sýrskej krízy a Bezpečnostná rada by mala naplniť svoju úlohu bezpečnostnej poistky "proti absurdnému použitiu sily mimo rámca medzinárodného práva, " píše sa v liste.
Sýrsky dokument tiež kritizuje postoj Washingtonu. Ten vraj s využitím obrázkov z internetu „prebral staré historky vyrobené teroristami“. Spojené štáty by podľa veľvyslanca Džafarího „mali zohrať úlohu garanta mieru a pripojiť sa k Rusku v prípravách medzinárodnej konferencie o Sýrii“. Namiesto toho však Washington neváha použiť vojenskú silu proti komukoľvek, kto sa stavia proti jeho politike, uviedol sýrsky diplomat.
V Damasku pokračujú boje
Najmenej štyridsaťdva ľudí zahynulo v nedeľu pri ofenzíve sýrskych vládnych vojsk proti povstaleckým pozíciám na severovýchode Damasku. Oznámila to agentúra AFP s odvolaním sa na informácie sýrskych mimovládnych organizácií. Medzi mŕtvymi sú štyri deti.
Boje na severovýchode hlavného mesta podľa opozície prepukli už v nedeľu ráno a trvali prakticky celý deň. Ofenzíva sýrskych jednotiek mala byť odvetou za ostreľovanie armádnych pozícií. Približne polovicu zistených obetí tvoria bojovníci opozície. Sýrska armáda je trvalo v stave vysokej bojovej pohotovosti a to aj pre očakávania amerického útoku.
Novinárom v Damasku to oznámil vysoko postavený činiteľ sýrskych bezpečnostných zložiek. „Americká agresia proti Sýrii, ak k nej dôjde, je faktickou podporou terorizmu. Armáda zostane v pohotovosti dovtedy, než sa jej podarí terorizmus úplne vykoreniť,“ uviedol sýrsky činiteľ.
Vedúci predstaviteľ Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov Tarik Kurdov v pondelok v Damasku oznámil, že počas sýrskej občianskej vojny stratilo domov už sedem miliónov ľudí, teda bezmála tretina sýrskeho obyvateľstva. Päť miliónov utečencov sa snaží nájsť provizórne prístrešie v Sýrii, dva milióny Sýrčanov hľadajú azyl v cudzine. Zo siedmich miliónov ľudí bez domova sú dva milióny detí.
Humanitárna pomoc, ktorú sa snaží poskytovať OSN, je podľa Kurdího „kvapkou v mori humanitárnych potrieb“. Priepasť medzi prostriedkami, ktoré má svetová organizácia k dispozícii a reálnou finančnou potrebou je podľa neho „mimoriadne široká“. Medzinárodné spoločenstvo údajne zatiaľ poskytlo približne tretinu peňazí, ktoré sú na riešenie kritickej situácie utečencov potrebné.
Podľa údajov sýrskej opozície si boje v Sýrii od marca 2011 vyžiadali vyše 110-tisíc mŕtvych, z toho viac ako 40-tisíc civilistov.
Irán chce údajne sprostredkovať riešenie sýrskeho konfliktu
Irán ponúkol OSN svoje služby ako prostredník pri urovnávaní sýrskej krízy. Oznámila to iránska štátna agentúra IRNA. O ponuke v nedeľu večer telefonicky rokoval iránsky minister zahraničia Muhammad Javad Zarifa so šéfom OSN Pan Ki-munom. O jeho reakcii sa iránske médiá nezmieňujú.
„Vyjadrujeme našu pripravenosť stať sa prostredníkom v snahe nájsť mierové urovnanie sýrskej krízy,“ povedal generálnemu tajomníkovi OSN. Vojenská akcia by podľa iránskeho ministra uvrhla svetové spoločenstvo do situácie, ktorú by bolo ťažké udržať pod kontrolou. „Pre Blízky východ by to malo nedozerné následky,“ varoval Javad Zarifa.
Iránska vláda je pevným spojencom sýrskeho prezidenta Bašára Asada a odmieta akúkoľvek zahraničnú vojenskú akciu proti Damasku. Svoje služby sprostredkovateľa v sýrskom konflikte ponúkol Irán svetovému spoločenstvu už niekoľkokrát. Pre úzke kontakty Teheránu s Asadom však ponuky málokto bral vážne.
Náznakom trhliny v názoroch iránskych politikov na sýrsky vývoj sa zdalo byť víkendové vyhlásenie bývalého iránskeho prezidenta Akbara Hášemího Rafsandžáního. V rozhovore pre miestnu agentúru ILNA odsúdil sýrsky režim za to, že útočí na vlastné obyvateľstvo chemickými zbraňami. Za týchto okolností podľa neho Damask musí očakávať, že sa stane terčom odvetného úderu zo zahraničia.
Iránske ministerstvo zahraničia ale Rafsandžáního výroky oficiálne dementovalo s tým, že jeho slová médiá prekrútili. Agentúra ILNA neskôr vydala opravené znenie rozhovoru, v ktorom už kritické poznámky na adresu Damasku neboli.
Obama bude rokovať o Sýrii s vplyvným senátorom McCainom
Americký prezident si na pondelok pozval do Bieleho domu republikánskeho senátora Johna McCaina, s ktorým bude rokovať o prípadnej vojenskej intervencii. McCain, ktorý bol v roku 2008 Obamovým súperom v prezidentských voľbách, je veľmi vplyvným politikom a na konci mája sa v Sýrii osobne stretol s predstaviteľmi povstalcov zo Sýrskej slobodnej armády.
Podľa niektorých kritikov sa Obama, ako je vidieť z jeho váhania s prípadnou intervenciou, príliš nesnaží sýrsky režim za chemický útok potrestať. Pri útoku zomrelo najmenej 1 429 civilistov, z toho viac ako 400 detí. Na druhej strane, niektorí republikánski a demokratickí zákonodarcovia majú opačný názor a neprajú si vôbec žiadnu vojenskú akciu.
Hlasovanie o intervencii v Sýrii bude najväčším zahraničnopolitickým rozhodovaním v Kongrese od vojny v Iraku. Americký minister zahraničia John Kerry v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty získali a vyhodnotili vzorky, ktoré potvrdili použitie sarínu pri chemickom útoku v Sýrii. USA by podľa neho na to mali tvrdo odpovedať. „Vieme, že režim nariadil tento útok. Vieme, že sa na to pripravovali. Vieme, odkiaľ boli vyslané rakety. Vieme, kam dopadli a vieme, aké boli dôsledky,“ uviedol.
Rusko americké dôkazy nepresvedčili, do Sýrie vyslalo špionážnu loď
Informácie USA a ich spojencov o zodpovednosti režimu prezidenta Bašára Asada z použitia chemických zbraní sú „absolútne nepresvedčivé“. V Moskve to v pondelok vyhlásil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Údajné dôkazy, ktoré Washington Moskve poskytol, podľa šéfa ruskej diplomacie neobsahujú nič konkrétne.
Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko
„Ukázali nám akési dokumenty, ktoré neobsahovali nič konkrétne, žiadne geografické koordináty, žiadne mená, žiadne dôkazy o tom, že vzorky odobrali profesionáli,“ povedal Lavrov počas prednášky na Moskovskom štátnom ústave medzinárodných vzťahov (MGIMO). Americké dokumenty podľa ruského ministra „neobsahovali vôbec žiadny komentár k faktu, že experti vážne spochybňujú videozáznamy putujúce po internete“.
Informácie, ktoré Rusku poskytli Spojené štáty a tiež Británia a Francúzsko, sú podľa Lavrova absolútne nepresvedčivé. „Keď sme požiadali o podrobnosti, bolo nám oznámené, že všetko je tajné a nemôžu nám nič ukázať,“ dodal. Lavrov vyjadril prekvapenie nad tým, že jeho „dobrý priateľ“ Kerry v minulých dňoch hovoril o „nezvratných dôkazoch“, ktoré údajne Washington poskytol Moskve. „Tvrdiť niečo také je veľmi zvláštne,“ uzavrel.
Rusko vyslalo k brehom Sýrie špeciálnu špionážnu loď, ktorá je súčasťou jej čiernomorskej flotily na Kryme. Plavidlo Priazovje typu SSV-201 vyštartovalo z prístavu v ukrajinskom Sevastopoli ešte v nedeľu večer, potvrdil agentúre Interfax zdroj z ruských bezpečnostných síl. „Cieľom misie je… zber operatívnych informácií v regióne poznačenom eskaláciou konfliktu,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ ruskej armády. Loď bude podľa neho súčasťou flotily ruského námorníctva, ktorá sa v okolí Sýrie nachádza už dlhšie.
Moskva si už od vypuknutia sýrskeho konfliktu spred dvoch rokov udržiava v oblasti východného Stredozemného mora asi štyri bojové lode. Okrem špionážneho plavidla tam teraz vyslala aj protiponorkovú loď Admirál Pantelejev. Rusi majú v Sýrii aj námornú základňu v prístavnom meste Tartus, ktorá je ešte pozostatkom zo sovietskej éry.
Francúzska vláda nezverí parlamentu rozhodnutie o zásahu v Sýrii
Francúzska vláda nepodľahne naliehaniu opozície, aby nechala o prípadnom vojenskom zásahu proti Sýrii hlasovať v parlamente. V Paríži to v pondelok vyhlásila šéfka zahraničného výboru parlamentu Élisabeth Guigouová. Upozornila, že francúzska ústava neukladá hlave štátu, aby o podobných akciách nechávala hlasovať. "Nemusí o tom s poslancami ani debatovať, " povedala poslankyňa za vládnucich socialistov.
Prezident François Hollande je vrchným veliteľom francúzskej armády a podľa ústavy má právo sám nariadiť zahraničnú intervenciu. Parlament o nej musí len informovať a to do troch dní po jej začatí. Poslanci musia schváliť zahraničnú vojenskú operáciu len v prípade, že trvá dlhšie ako štyri mesiace.
„V takej komplikovanej situácii sa musíme držať princípov, teda ústavy. Tá prezidenta nezaväzuje, aby o vojenskej akcii nechal hlasovať, " povedala Guigouová rozhlasovej stanici France Info. Hlasovanie by podľa nej nemalo ani politický zmysel. V prípade, že by francúzsky parlament akciu schválil, ale americký Kongres by ju odmietol, by sa Paríž dostal do "nemožnej situácie“. Francúzsko podľa Guigouovej nemôže zasahovať samo, ale iba v širokej koalícii.
Informácie, ktoré má francúzska rozviedka, podľa Guigouovej jasne ukazuje na Asada ako na strojcu chemického útoku. Francúzska verejná mienka je však podľa prieskumov skôr proti vojenskému zásahu a na opatrnosť vyzýva aj konzervatívna opozícia.