Pravdepodobný termín útoku?
Signálom k odštartovaniu útoku na Sýriu bude zrejme hlasovanie v Kongrese o rezolúcii, ktorá s útokom na Sýriu vyslovuje súhlas. Hlasovanie v Senáte a Snemovni reprezentantov sa podľa odhadov amerických komentátorov neuskutoční skôr ako v druhej polovici budúceho týždňa. Útoku by sa mohol začať kedykoľvek potom. Dĺžka akcie nemá presiahnuť 60 dní, prezident po uplynutí tejto doby môže požiadať Kongres o predĺženie o ďalších 30 dní. Vláda nesmie nasadiť do bojových operácií pozemné jednotky.
Čo má byť terčom americkej akcie?
Podľa šéfa Zboru náčelníkov štábov USA Martina Dempseyho sa ciele úderu neustále spresňujú. Pôjde predovšetkým o infraštruktúru spojenú s možnosťou použitia chemických zbraní, teda nielen o samotnú muníciu, ale aj o strely a rakety, ktoré hlavice s chemickou náplňou k cieľu dopravujú. Predpokladá sa tiež, že americký úder zničí protivzdušnú obranu, ktorá má zásadne významné objekty a sklady chemických zbraní chrániť.
Aké majú byť strategické ciele úderu?
Podľa predstaviteľov Bieleho domu nebude priamym cieľom operácie zvrhnúť prezidenta Bašara Asada ani zmeniť okamžitý pomer síl v občianskej vojne v prospech povstalcov. Akcia má odradiť sýrsku vládu od budúceho použitia chemických zbraní, a zároveň natoľko rozvrátiť sýrsku vojenskú infraštruktúru, že nasadenie chemickej munície bude ťažšie. Úplne vylúčiť ďalší sýrsky chemický útok ale podľa amerických analytikov nebude možné.
Akým spôsobom USA monitorujú situáciu na sýrskom bojisku?
Americká civilná aj vojenská rozviedka má v krajinách susediacich so Sýriou sieť rezidentov, ktorí zbierajú informácie od sýrskych povstalcov či vlastných agentov vo vnútri Sýrie. Ich úlohou je sledovať situáciu nielen v radoch sýrskej armády, ale aj v zložitej štruktúre povstaleckých organizácií. Pentagon využíva aj satelity, ktoré robia snímky armádnych presunov a bojových operácií. Elektronická špionáž využívajúca letecké monitorovanie je zameraná na sledovanie armádnej veliteľskej komunikácie a telefonických hovorov.
Ako sa k útoku stavajú iné štáty?
Podľa ministra zahraničných vecí USA Johna Kerryho účasť na protisýrskej akcii prisľúbilo najmenej desať štátov. Kerry ich však nemenoval a neuviedol ani, akou formou by sa na akcii podieľali. Okrem Francúzska sa hovorí najmä o Turecku. Podľa správ amerických médií tvorí medzinárodnú protisýrsku koalíciu tridsiatka štátov a medzinárodných organizácií. Kľúčoví spojenci USA v Severoatlantickej aliancii – Británia a Nemecko, ale aj Taliansko alebo Španielsko – sa k akcii odmietli pripojiť či účasť viažu na mandát OSN. Liga arabských štátov je údajne ochotná americkú akciu z veľkej časti financovať.
Ako sa môže Sýria brániť?
Podľa amerických expertov môže pozdržanie útoku, spôsobené debatou v Kongrese, využiť Bašar Asad na posilnenie ochrany strategických objektov. Niektoré vojenské zariadenia a kľúčové vojenské útvary už presunul mimo armádnej posádky. Väzňov a vojakov, ktorých lojalita režimu nie je istá, rozmiestnil ako ľudské štíty do blízkosti predpokladaných cieľov útoku. Rakety, odpaľovacie zariadenia a strely Scud boli prevezené do škôl, univerzitných stredísk a vládnych budov v centre sýrskych miest. Takzvané „pevné ciele“, teda vojenské objekty, letiská, muničné sklady a zásobníky paliva, ale armáda premiestniť nemôže alebo nestačí. Podľa ruských zdrojov disponuje Sýria účinným systémom protivzdušnej obrany, vybudovaným však už pomerne dávno podľa sovietskeho vzoru. Moderný ruský protiraketový systém S-300 Sýria v operačnom stave k dispozícii nemá.
Bola by reálna sýrska odveta?
Vojenskí analytici nevylučujú, že Sýria bude chcieť napadnúť ciele na území amerických spojencov, teda predovšetkým v Izraeli, ale aj v Jordánsku a Turecku. Možno podľa nich tiež očakávať útok na americké vojenské zariadenia v oblasti.
Aký bude postoj Iránu?
Teherán je najbližším regionálnym spojencom Sýrie. Aj keď Irán popiera, že by sa na sýrskej občianskej vojne zúčastňovali bojovníci iránskych Revolučných gárd, prítomnosť „poradcov“ v Sýrii aj v susednom Libanone pripúšťa. Podľa iránskeho ministerstva obrany sa do prípadného vojenského konfliktu Teherán priamo nezapojí, pretože Damask má v dostatočnej miere k dispozícii vlastné obranné prostriedky.
Aké je stanovisko Izraela?
Izraelská vláda dáva najavo, že účastníkom sýrskeho konfliktu nie je. Ak však bude Izrael napadnutý, alebo ak sa o príprave útoku dozvie, izraelská vláda chce podľa premiéra Benjamina Netanjahua „rázne“ odpovedať. Už koncom augusta vláda povolala jednotky civilnej obrany a zálohy pre obsluhu protilietadlových a protiraketových systémov. V Stredozemnom mori v utorok vykonala test svojho protiraketového systému. Obyvatelia židovského štátu si zaobstarávajú plynové masky v obave zo sýrskeho útoku.