Vyplýva to zo zverejneného prepisu rozhovoru medzi rušňovodičom Josém Garzónom Amom a železničnou centrálou v Madride. V piatok publikovaný prepis na portáli denníka El País cituje jeho obavy z množstva zranených a tvrdenie, že sa nemôže dostať zo svojej kabíny.
„Áno, áno, prevrátil som sa. Môj Bože, Môj Bože, chudáci cestujúci. Snáď nikto nezomrel. Dúfam, dúfam.. Ó, môj bože. Vravel som tým chlapcom z oddelenia bezpečnosti, že je tá zákruta nebezpečná a raz stratíme koncentráciu a zaplatíme za to. Vravel som im, že je to veľmi nebezpečné. Sme ľudia a toto sa nám môže stať. Táto zákruta je neľudská,“ povedal v telefóne krátko po nehode rušňovodič, ktorý spôsobil najhoršiu vlakovú nehodu v moderných dejinách Španielska. Jej dôležitým faktorom bolo aj ním priznaný nedostatok sústredenia sa na cestu, ktorú si navyše zmýlil s iným úsekom trate.
Vlak z Madridu do mesta Ferrol havaroval 24. júla pri pútnickom meste Santiago de Compostela. Súprava sa vrútila obrovskou rýchlosťou do ostrej zákruty, v ktorej sa vykoľajila, vrazila do betónového múru a začala horieť. Vo vlaku sa v čase nešťastia nachádzalo vyše 200 ľudí, 79 z nich nehodu neprežilo. Podľa údajov z čiernych skriniek sa mu niekoľko sekúnd pred tragédiou podarilo rýchlosť vlaku znížiť zo 190 na približne 150 kilometrov za hodinu. Aj to však bolo takmer dvakrát viac, ako je predpísaná rýchlosť v danom úseku. Ten podľa informácií železníc nie je vybavený systémom automatického brzdenia.