Foto: Reuters, Hugh Gentry
Napísal to v nedeľu americký denník Los Angeles Times. Inváziu má začať sústredený útok rakiet s plochou dráhou letu, po ktorom bezprostredne príde ďalšia vlna útokov na ciele, ktoré prvý úder nezničil.
Los Angeles Times potvrdil skoršie správy amerických médií, že zoznam pôvodne približne 50 cieľov amerického útoku sa postupne rozširuje. Plánovači Pentagonu teraz zvažujú, aké zbrane do útoku nasadiť okrem rakiet Tomahawk – odpálených z lodí v Stredozemnom mori to môžu byť aj bombardéry a skupina amerických lodí operujúcich v Červenom mori.
„Po každom údere bude nasledovať vyhodnotenie, útokov bude niekoľko. Všetko sa odohrá v priebehu 72 hodín s jasným náznakom, že sme kroky naplnili,“ povedal denníku armádny zdroj oboznámený s prípravou útoku. Sám prezident Barack Obama vraj nie je stúpencom masívneho leteckého bombardovania sýrskeho územia a prihovára sa za obmedzený rozsah útoku.
Množstvo amerických armádnych expertov ale pochybuje o tom, že aj dlhšia útočná akcia by mohla podlomiť sily prezidenta Bašára Asada natoľko, aby ho odradila od ďalšieho nasadenia chemických zbraní. Vzdušný úder bude vraj skôr demonštráciou sily a na reálnom pomere síl veľa nezmení.
Asadova armáda bude podľa odhadu expertov mať dostatok síl, aby kontrolovala situáciu. Občianska vojna ale napriek tomu môže trvať ešte ďalšie dva roky, myslia si spravodajskí experti oslovení denníkom Los Angeles Times.
Foto: SITA/AP
Podľa agentúry AP teraz vo východnom Stredomorí operujú americké raketové krížniky USS Gravely DDG 107, USS Mahan DDG 72, USS Barry DDG 52 a USS Ramage DDG 61. Sú vyzbrojené desiatkami rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk, ktoré sú schopné s mimoriadnou presnosťou zasahovať ciele až vo vzdialenosti 2 130 kilometrov. Rakety, ktoré sa pohybujú v nízkych letových hladinách, sú dlhé vyše šesť metrov a každá nesie takmer pol tonovú hlavicu.
Najvzdialenejší cíp sýrskeho územia je asi 1 300 kilometrov vzdialený od miesta, kde sa americká flotila nachádza. Dosah rakiet Tomahawk tak umožňuje americkým lodiam kotviť v takej vzdialenosti od sýrskeho územia, kde im nehrozí žiadna odveta. V Červenom mori sú pripravené zapojiť sa do útoku lietadlová loď USS Nimitz, tri torpédoborce a jeden krížnik. Každé z týchto plavidiel je schopné odpaľovať rakety Tomahawk.
Sýrske obranné prostriedky, medzi ktorými je asi 500 postov protivzdušnej obrany a 400 lietadiel, sú sústredené na západe krajiny. Nachádzajú sa okolo hlavného mesta Damask, pri libanonských hraniciach, v Sýriou kontrolovanej časti Golanských výšin a pozdĺž sýrskeho pobrežia Stredozemného mora.
Biely dom odmieta zverejniť dôkazy o zodpovednosti Asada za útok, píše AP
Americká vláda vytrvalo odmieta poskytnúť médiám dôkazy o zodpovednosti sýrskeho režimu za augustový chemický útok na predmestí Damasku, ktoré má údajne k dispozícii. Žiadosť agentúry AP o satelitné snímky z miesta incidentu úrady zamietli, hoci v minulosti Pentagon s obrázkami zo sýrskeho bojiska nešetril. Americké oficiálne miesta rovnako reagovali aj na žiadosť o prepis sýrskych odposluchov, ktoré sa údajne chemického útoku týkali, napísala v nedeľu AP.
Foto: SITA/AP, Fred Chartrand
Biely dom tvrdí, že má k dispozícii odposluch rozhovorov vysokých sýrskych štátnych úradníkov o chemických zbraniach, a navyše aj prepisy armádnych rozkazov k príprave na chemický útok. Vláda USA však vyhlasuje, že dôkazy sú tajné a poskytne ich len poslancom Kongresu na neverejných zasadnutiach a hlavným americkým spojencom.
Utajované indície vnášajú zmätok do špekulácií politológov, ktorí sa márne domýšľajú dôvodov, ktoré by sýrskeho prezidenta Bašara Asada k útoku viedli – zvlášť v čase, keď sú v tesnom susedstve akcie inšpektori OSN a keď navyše vládne jednotky majú nad povstalcami navrch.
Povstalci tvrdia, že Asad sa dozvedel o pripravovanej ofenzíve rebelov proti hlavnému mestu. Chemický útok vraj mal postupu povstalcov na Damask zabrániť.
Počet obetí je nejasný, menný zoznam mŕtvych nekompletný
Jasno nie je ani v počte obetí. Americká vláda hovorí o 1429 mŕtvych, ktoré Sarin zabil v 12 lokalitách na východnom predmestí Damasku. Rovnaký údaj novinárom poskytla aj sýrska opozičná koalícia. Na žiadosť o konkrétne mená ale novinárom odovzdala len zoznam 395 mŕtvych, kde v prípade niektorých obetí bolo len krstné meno alebo príslušnosť k niektorej rodine. Absencia ostatných mien zostala bez vysvetlenia.
Podľa Hišama Džábira, bývalého libanonského generála, by bol pre Asada chemický útok „politickou samovraždou“. Pochybné je podľa Džábira aj tvrdenie o tom, že sýrski povstalci by nedokázali ovládať pomerne zložité odpaľovanie chemickej munície. Na stranu rebelov podľa neho prebehlo približne 70-tisíc vládnych vojakov, z ktorých mnoho zaobchádzať s chemickými zbraňami vie.
Povstalci podľa Džábira získali chemické zbrane z líbyjských skladov po páde diktátora Muammara Kaddáfího. Otravné látky sa k nim vraj dostali cez saudských sprostredkovateľov. Ani pre toto tvrdenie libanonský generál žiadne priame dôkazy nemá.
David Crane, profesor medzinárodného práva z New Yorku, naopak tvrdí, že chemický útok takéhoto rozsahu by rebeli zvládnuť nedokázali. „Zo strany Asada to bolo dobre vypočítané riziko. Chcel zistiť, ako ďaleko môže zájsť, a zároveň vedel, že vyvolá politický rozkol. Je to veľká hra, ale sám Asad je vo veľmi riskantnej situácii,“ povedal Crane agentúre AP.
Sýrska armáda vypratala dedinu Malúla, obec ovládli islamisti
Sýrska armáda v noci na nedeľu po tvrdých bojoch vypratala sýrsku kresťanskú obec Malúla, ktorá bola niekoľko týždňov miestom bojov medzi vládnymi vojakmi a povstalcami. Podľa agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na správy očitých svedkov, dedinu ovládli skupiny protivládnych ozbrojencov. Prevládajú medzi nimi členovia teroristického Frontu an-Nusrá napojeného na sieť al-Kajda.
Malúla, ktorá leží v hornatej oblasti asi 60 kilometrov od Damasku, patrí k najvýznamnejším kresťanským komunitám v Sýrii. Je navyše považovaná za posledný jazykový sýrsky ostrov. Aramejčina, ktorou údajne hovoril Ježiš, prežila v regióne 3-tisíc rokov. Obec je kandidátom na zápis do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.
Podľa skorších správ časť obyvateľov Malúly z obavy pred islamistami obec opustila. Nad dedinou sa týči starobylý kláštor, z ktorého bojovníci Frontu an-Nusrá obec ostreľovali. Podľa AFP počas nočných bojov zahynuli desiatky ľudí a približne 100 ich utrpelo zranenia. Na strane rebelov je 17 mŕtvych, počet obetí vo vládnych jednotkách dosahuje údajne niekoľkých desiatok. Po odchode vládnych vojsk je v Malúle situácia pokojná.
Podľa západných komentátorov konflikt v Malúle potvrdzuje obavy, že v povstaleckých jednotkách môžu mať stále významnejšie slovo islamisti napojení na teroristické skupiny a radikáli prenikajúci do Sýrie z Iraku a Libanonu.