Washington chce po obmedzenom údere proti Sýrii obnoviť úsilie o aktivizáciu mierového rokovania o Sýrii, ktorého garantom je OSN, povedala Riceová v prvom veľkom prejave po svojom júlovom menovaní do funkcie.
Obamova poradkyňa potvrdila, že prezident považuje útok na Sýriu za potrebný pre obhajobu amerických záujmov. Bude sa usilovať o to, aby Kongres vojenský zásah schválil, a v tomto zmysle tiež podľa Riceovej prehovorí v utorok v televíznom prejave k národu.
K plánovanému útoku sa v pondelok vyjadril aj zástupca Riceovej Tony Blinken. Novinárom vo Washingtone povedal, že USA preštudujú ruský návrh na podriadenie sýrskych chemických zbraní medzinárodnej kontrole. Biely dom sa ale bude ďalej usilovať o to, aby pre vojenský úder získal podporu kongresmanov.
„Je dôležité uvedomiť si, že tento (ruský) návrh padol v kontexte hrozby americkej akcie a tlaku prezidenta,“ povedal Blinken. „O to dôležitejšie je, aby tento tlak neustal a Kongres dal prezidentovi súhlas, o ktorý sa usiluje,“ dodal.
Pokusne hlasovať sa bude v stredu, Obamu podporila aj Clintonová
Americký Senát, ktorý by mal rovnako ako Snemovňa reprezentantov rozhodovať o osude rezolúcie povoľujúcej sýrsky úder, už v stredu podstúpi prvé „pokusné“ hlasovanie. Podľa vodcu demokratickej väčšiny Harryho Reida sa bude hlasovať o tom, či bude rezolúcia Bieleho domu zaradená do programu. Aby sa podarilo zvrátiť procedurálne prekážky, s ktorými zrejme prídu odporcovia rezolúcie, bude podľa senátnych regulí potrebných minimálne 60 hlasov v stočlennom Senáte. Či sa taký počet pre Obamovu rezolúciu vysloví, nie je stále isté. Konečné senátne hlasovanie o rezolúcii by sa malo uskutočniť do konca týždňa.
S Obamom sa v pondelok v Bielom dome zišla bývalá ministerka zahraničia Hillary Clintonová. Po besede s prezidentom novinárom povedala, že ak by sýrsky režim bezodkladne odovzdal kontrolu nad svojimi chemickými zbraňami, bol by to „dôležitý krok“. Clintonová dúfa, že Kongres prezidentov tlak na Sýriu podporí.
Medzi americkou verejnosťou ale argumenty Bieleho domu pre vojenský zásah v Sýrii veľkú podporu nemajú. Podľa prieskumu, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters, podpora protisyrského úderu napriek vládnej argumentácii dokonca klesá. Kým koncom augusta pre intervenciu v Sýrii bolo 20 percent Američanov, teraz ich je 16 percent. Proti zásahu bolo koncom augusta 53 percent opýtaných, teraz o desať percent viac.
Aj keby sa preukázalo, že vinníkom chemického útoku je sýrsky režim, bolo by pre útok na Sýriu len 26 percent Američanov. Päťdesiatdva percent by ich bolo proti, zatiaľ čo koncom augusta ich bolo 44 percent.
Podľa prieskumu agentúry AP je len jeden z piatich Američanov presvedčený, že nečinnosť USA by povzbudila k podobným akciám iné „darebácke“ štáty. Väčšina Američanov je proti akémukoľvek, hoci obmedzenému zásahu v Sýrii z obavy, že by sa zmenil v ďalšiu dlhodobú vojnu.
Rusko presviedča Asada: Podriaďte chemické zbrane kontrole
„Nie je nám známe, či by s tým Sýria súhlasila, ale ak by medzinárodná kontrola chemických zbraní tejto krajiny odvrátila vojenský úder, potom na tom s Damaskom okamžite začneme pracovať,“ uviedol ruský minister vo vyhlásení pre tlač.
Rusko by sa pokúsilo presvedčiť Sýriu, aby podriadila svoje chemické zbrane medzinárodnej kontrole, ak by to odvrátilo plány USA na vojenský úder. V Moskve to v pondelok vyhlásil minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Minister ale zatiaľ nevie, či Damask bude s takýmto návrhom súhlasiť.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Vyzývame sýrske vedenie nielen k tomu, aby sklady svojich chemických zbraní dalo pod medzinárodnú kontrolu, ale aj k následnému zničeniu chemického arzenálu. Sýria by sa mala plnohodnotne pripojiť k zmluve o zákaze chemických zbraní,“ uviedol vo vyhlásení Lavrov.
Lavrov v pondelok v Moskve rokoval so sýrskym ministrom zahraničia Validom Mualimom a Damask už ruský návrh jeho prostredníctvom dostal. „Očakávame rýchlu a dúfajme súhlasnú odpoveď,“ konštatoval Lavrov. Rusko a USA názor na riešenie sýrskej krízy doteraz výrazne rozdeľoval a zhodu minulý týždeň neprinieslo ani rokovanie prezidentov oboch krajín Vladimira Putina a Baracka Obamu na petrohradskom summite skupiny G20. V pondelok sa zástupcovia Moskvy a Washingtonu pre chystaný americký útok na Sýriu znovu stretli, tentokrát na pôde Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni.
Ruské ministerstvo zahraničia vyzvalo MAAE, aby analyzovala riziká, ktoré by vznikli, keby sa terčom amerického útoku stal sýrsky jadrový reaktor pri Damasku. Americký zástupca v MAAE Joseph MacManus sa proti ruskému návrh ohradil s tým, že ruská výzva je „silne špekulatívna“ a MAAE nie je oprávnená takúto analýzu vykonať.
Vedenie MAAE oznámilo, že ruský návrh zvažuje. Upozornilo ale, že ide o „komplikovanú otázku“, a to ako z technického, tak aj z politického a právneho hľadiska. Podľa ruských médií nepanuje medzi 35 delegátmi MAAE na ruský návrh jednotný názor.
Sýria reaktor využíva na vedecké účely a podľa expertov MAAE obsahuje asi jeden kilogram vysoko obohateného uránu. Takéto množstvo je len zlomkom objemu potrebného na zostavenie jadrovej bomby. Reaktor nedávno navštívili kontrolní inšpektori MAAE.
USA: Štrnásť ďalších krajín žiada akciu proti Sýrii
Štrnásť ďalších krajín podpísalo stanovisko odsudzujúce Sýriu za chemický útok z 21. augusta a vyzývajúce na silnú medzinárodnú odpoveď voči sýrskej vláde. Informoval o tom v pondelok Biely dom. Nové štáty zvýšili celkový počet krajín, ktoré stanovisko podporujú, už na 25. Medzi tými, čo sa najnovšie pridali, sú Nemecko, Dánsko, Maroko, Katar, Spojené arabské emiráty, Estónsko, Chorvátsko, Maďarsko, Kosovo, Honduras, Rumunsko, Lotyšsko, Albánsko a Litva, uviedol Biely dom. Stanovisko zverejnili v piatok na stretnutí skupiny krajín G20 v ruskom Petrohrade. Vyhlásenie explicitne nevyzýva na vojenskú akciu, ako ju presadzuje americký prezident Barack Obama. Ide však o jej nespornú podporu, pretože Spojené štáty o takejto akcii verejne diskutujú.
Kerry: Asad môže odvrátiť útok, ak odovzdá chemické zbrane
Americký minister zahraničia John Kerry v pondelok vyhlásil, že sýrsky prezident Bašar Asad môže odvrátiť zásah v Sýrii, ak do týždňa odovzdá chemické zbrane medzinárodnému spoločenstvu. To sa však podľa neho nestane.
Kerry sa tak vyjadril na návšteve Veľkej Británie, kde sa stretol so svojím náprotivkom Williamom Hagueom. Americké ministerstvo zahraničia neskôr uviedlo, že Kerryho vyjadrenie bolo rečnícku poznámkou, naznačujúcou nepravdepodobnosť toho, že by sa Asad vzdal chemických zbraní.
„Kerryho rečnícka poznámka mala vyjadriť nepravdepodobnosť toho, že by sa Asad zriekol chemických zbraní, ktorých použitie popiera Kerry chcel naznačiť, že tomuto brutálnemu diktátorovi, ktorý sa v minulosti nezodpovedne zahrával s faktami, nemožno veriť, že by odovzdal chemické zbrane. Inak by tak urobil už dávno. Preto svet teraz čelí tejto situácii,“ povedala hovorkyňa ministerstva.
Spojené štáty podozrievajú Asadov režim z použitia chemických zbraní proti povstalcom a civilistom a chcú ho potrestať krátkym vojenským zásahom. Kerry zopakoval, že Washington má presvedčivé dôkazy, že Asad chemický útok podnikol.
Podľa Kerryho majú chemické zbrane v Sýrii pod kontrolou len traja ľudia – prezident Asad, jeho brat Máhir a istý nemenovaný generál. „Chemické zbrane v Sýrii sú pod prísnou kontrolou Asadovho režimu. Kontrolu nad pohybmi a použitím týchto zbraní majú Bašar Asad, jeho brat Máhir Asad a istý generál,“ konštatoval šéf americkej diplomacie na tlačovej konferencii s Hagueom.
Kerry reagoval na tvrdenie sýrskeho vodcu, ktorý v nedeľu v rozhovore s americkou televíziou CBS poprel, že by stál za použitím chemických zbraní v občianskej vojne v Sýrii a že by mal čokoľvek spoločné s chemickým útokom na Damask z 21. augusta. Biely dom tento masaker, pri ktorom zahynuli stovky ľudí, pripisuje Asadovi.
Foto: Reuters, Loubna Mrie
V posledných dňoch sa objavili špekulácie, že chemický útok viedli niektoré zložky sýrskej armády bez priameho Asadovho súhlasu. „Asadov režim je Asadov režim a tento režim vydáva rozkazy. My sme zachytili vysokých predstaviteľov (Asadovho) režimu, ako udeľujú nariadenie pre prípravu chemického útoku a angažujú sa v týchto prípravách,“ podotkol Kerry.
Podľa jeho slov by Asad mohol krízu jednoducho vyriešiť tým, že by chemické zbrane „do posledného kusu“ odovzdal medzinárodnému spoločenstvu. „To však (Asad) nemieni urobiť,“ povedal šéf americkej diplomacie.
USA presviedčajú svojich spojencov o nevyhnutnosti vojenského zásahu proti sýrskemu režimu po tom, čo 21. augusta pri údajnom chemickom útoku pri Damasku zahynuli stovky ľudí; Biely dom tento masaker pripisuje Asadovi. Američania nemajú k odvetnej akcii súhlas Bezpečnostnej rady OSN a zatiaľ ani nedokázali dať dohromady širšiu koalíciu na jej podporu. Nie je ani jasné, či intervenciu schvália tento týždeň obe komory amerického Kongresu.
Podľa Lavrova sa Američania majú zamerať na mier, a nie na úder
Rusko a Sýria vyzývajú Spojené štáty, aby sa zamerali na usporiadanie mierových rokovaní o urovnaní konfliktu v Sýrii, a nie na vojenský úder proti Damasku. Uviedol to šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pri stretnutí so svojím sýrskym náprotivkom. Obaja ministri tiež ohlásili, že sa budú usilovať o návrat inšpektorov OSN do Sýrie, aby pokračovali vo vyšetrovaní údajného použitia chemických zbraní, ktoré Washington pripisuje režimu sýrskeho prezidenta Bašara Asada.
Foto: Reuters, Sergei Karpukhin
„Mierové riešenie je stále možné,“ vyhlásil Lavrov po rokovaniach so sýrskym ministrom zahraničia Valídom Mualimom. Súčasne varoval, že prípadná americká vojenská intervencia proti sýrskemu režimu by spôsobila „explózii terorizmu“ v celej oblasti a postihla by mierový proces na Blízkom východe.
„Sme skutočne pripravení zúčastniť sa na(mierovej) konferencii v Ženeve bez predbežných podmienok. Sme tiež pripravení na dialóg so všetkými politickými silami, ktoré si želajú mier v našej krajine,“ uistil sýrsky minister. V Moskve tlmočil Asadovo poďakovanie ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za jeho odmietavý postoj k americkým plánom zasadiť sýrskemu režimu vojenský úder.
Očakáva sa, že americký prezident Barack Obama v pondelok podnikne mediálnu ofenzívu na podporu zásahu v Sýrii, s ktorým väčšina Američanov nesúhlasí. O schválenie vojenskej intervencie v Sýrii bude od pondelka rokovať plénum oboch komôr amerického Kongresu.
Moskva naďalej stojí za Asadovým režimom a odmieta akýkoľvek vojenský zásah proti Damasku s tým, že by mohol destabilizovať celý Blízky východ. Moskva tiež skepticky hľadí na americké tvrdenie, že útok chemickými zbraňami podnikli vládne vojská, a pripisuje zodpovednosť skôr povstalcom.
Putin minulý týždeň vyzval Američanov, nech dôkazy predložia OSN. Sýrčanom tiež prisľúbil ďalšiu ruskú pomoc. Moskva vypomáha Damasku aj dodávkami zbraní, avšak doteraz Sýrčanom nedodala svoj systém protivzdušnej obrany S – 300, považovaný za rovnocenný americkému systému Patriot.
Foto: SITA/AP, STR
Asad v rozhovore, ktorý má v pondelok odvysielať americká stanica CBS, odmietol, že by chemické zbrane použil.
Asad varuje, že sa Američanom za útok pomstí
Sýrsky prezident Bašar Asad varoval, že sa pomstí Spojeným štátom za akýkoľvek vojenský útok v reakcii na údajné použitie chemických zbraní jeho vládou. „Mali by ste byť pripravení na všetko,“ povedal v rozhovore pre americkú televíznu stanicu CBS. Na výzvu, aby sa vyjadril konkrétnejšie, zopakoval: „Mali by ste byť pripravení na všetko. Nie nevyhnutne zo strany vlády“. Podľa jeho slov Spojené štáty zaplatia za to, ak nebudú múdro „zachádzať s teroristami“. Prezident Barack Obama chce získať zelenú od Kongresu pre vojenskú intervenciu v odpovedi na útok chemických zbraní, za ktorým podľa Washingtonu stojí Asad. Ten to však odmieta a tvrdí, že vojaci boli v tom čase „v inej oblasti“. Na otázku televízie na tento prípad al-Asad uviedol, že nepredložili žiadne dôkazy.