Putin pritlačil na 'chemickú pílu'

O tom, že v Sýrii použili toxický plyn, nikto nepochybuje, napísal ruský prezident Vladimir Putin v komentári pre denník New York Times zverejnený v noci na štvrtok. Jedným dychom však dodal, že útočila opozícia s cieľom vyprovokovať „zásah mocných zahraničných patrónov“. Dokonca naznačil, že ich ďalším cieľom má byť Izrael.

13.09.2013 09:28
Aleppo, Sýria, boja, povstalci, Asad Foto:
Jedna z ulíc v centre sýrskeho mesta Aleppo po ťažkých bojoch povstalcov s vládnymi jednotkami.
debata (39)

Sýrski vzbúrenci, hlavne islamskí radikáli z teroristického Frontu an-Nusrá, ktorý sa hlási k organizácii Al-Kajdá, majú však zatiaľ, aspoň sa zdá, iné plány.

Oko za oko

Podľa Sýrskej organizácie pre ľudské práva so sídlom v Londýne citovanej Reuters zaútočili vzbúrenci vo štvrtok na dedinku Maksar Hisan. Postrieľali v nej sedem žien, štyri deti a deväť mužov. Väčšinou to boli alaviti, čo je odnož šiitského islamu, ku ktorému patrí aj prezident Bašar Asad. Viacerí pozorovatelia sa v tejto súvislosti domnievajú, že ide o súčasť plánu Oko za oko. Mal vzniknúť vzápätí po chemickom útoku v damaskej štvrti Guta 21. augusta, pri ktorom zahynuli stovky väčšinou civilných osôb. Len nedávno tí istí ozbrojenci napadli dedinu Malúla, ktorá patrí k najvýznamnejším kresťanským enklávam. Práve sýrskych kresťanov považujú radikálni islamisti nielen za náboženských nepriateľov, ale aj za stúpencov súčasnej moci v Damasku.

Na kremeľskú nôtu

Akcia teroristov zahrala do nôty prezidentovi Putinovi, ktorý v spomínanom komentári okrem iného poukázal na to, že proti vláde Bašara Asada bojujú členovia teroristickej organizácie Al-Kajdá a ďalší extrémisti nielen z arabských krajín, ale aj zo Západu a dokonca aj z Ruska. Pripomenul vývoj po občianskej vojne v Líbyi, keď sa radikálni islamisti, ktorí tu bojovali proti vláde, presunuli do Mali.

„To ohrozuje nás všetkých,“ zdôraznil Putin. Pri tlačení na „chemickú pílu“ nezabudol Američanov vystríhať pred rozšírením konfliktu v prípade použitia sily proti Damasku, ktoré by podľa neho „prinieslo nevinné obete a eskaláciu, možno aj rozšírenie konfliktu ďaleko za sýrske hranice“.

Aj Dempsey je opatrný

Ako pripomína Reuters, predseda zboru náčelníkov štábov Martin Dempsey už videl jednu občiansku vojnu na Blízkom východe. Z toho vraj vyplýva aj jeho opatrnosť v prípade vpádu do ďalšieho konfliktu. Je síce za obmedzené vojenské údery proti Damasku a vyzbrojenie povstalcov, ako to navrhuje Biely dom, ale zároveň nemá vraj chuť prekročiť spomínaný rámec.

Dempsey bol pri zvrhnutí irackého prezidenta Saddáma Husajna. Podľa Reuters si už ako náčelník zboru generálnych štábov (od roku 2011) však uvedomil, že očakávaná stabilita v Iraku sa nedostavila a mocenské vákuum zaplnili povstanie a bombové atentáty trvajúce dodnes.

„Nepochopil som dynamiku vývoja vnútri krajiny, osobitne súperenie medzi jednotlivými moslimskými sektami o nadvládu,“ priznal počas vystúpenia v Kongresu generál, ktorého kritizuje hlavne republikánsky senátor John McCaine za jeho „mäkkosť“ pri plánovaní zásahu v Sýrii.

Viac otázok ako odpovedí

Komentár ruského prezidenta bol podľa viacerých pozorovateľov načasovaný. Vyšiel v čase, keď v Ženeve začali rokovať ministri zahraničia USA a Ruska John Kerry a Sergej Lavrov. Konkrétne o podrobnostiach ruského plánu získania medzinárodnej kontroly nad sýrskymi chemickými zbraňami s cieľom paralyzovať ich možné použitie v budúcnosti.

Návrh má podľa ruských médií štyri etapy realizácie. A práve v súvislosti s tým vzniká viac otázok ako odpovedí. Na papieri to vyzerá optimisticky, ale je ruský plán realizovateľný z technického a logistického pohľadu? Pýtajú sa viacerí. Odborníci na jednej i druhej strane Atlantiku neskrývajú pochybnosti. Už aj preto, lebo napríklad prípadná misia zahraničných expertov v čase pokračujúcej občianskej vojny v Sýrii by bola veľmi riskantná.

Nemožno vylúčiť ani útoky islamských radikálov nahnevaných na Washington pre odklad vojenského útoku proti Asadovi. Tak skoro na tom pravdepodobne nič nezmení ani informácia, podľa ktorej CIA ešte intenzívnejšie začala vyzbrojovať povstalcov.

Pochybnosti vyvoláva aj otázka, či Asad, ktorý už do OSN poslal vo štvrtok potrebné písomné dokumenty ohľadne chemických zbraní, ich vydá všetky. Sú totiž uskladnené stále na neznámom mieste v troch hlavných a päťdesiatich malých objektoch. A to by mohlo znamenať už v prvej etape navrhovanej Moskvou aj niekoľko mesiacov práce.

A čo chemické zbrane povstalcov?

V neposlednom rade je tu samotná likvidácia chemických zbraní či ich prevoz za hranice Sýrie. V podmienkach vojny je to podľa odborníkov však prakticky nemožné.

A napokon sú tu aj chemické zbrane povstalcov, ktoré síce vyrobili na kolene s pomocou Saudskej Arábie, ale ktoré by mohli odporcovia Damasku zneužiť na provokáciu napríklad proti niektorému zo susedov Sýrie.

Bod zvratu

Novinárka z televízie CBS Margaret Brennanová už viac ako rok sprevádza šéfa diplomacie USA Johna Kerryho takmer všade. Bola „tieňom“ aj jeho predchodkyne Hillary Clintonovej. Ministrovi dala už doteraz množstvo otázok. Tá, ktorú položila Kerrymu v pondelok v Londýne, či presnejšie odpoveď na ňu, však pravdepodobne vojde do dejín.

„Existuje niečo, čím by Asadova vláda ešte mohla zastaviť útok?“ opýtala sa nevinne novinárka. Reakcia Kerryho vyrazila dych nielen Moskve, ale aj jeho najbližšiemu okoliu.

„Určite. Mohol by (Asad) každý jeden kus svojich chemických zbraní odovzdať počas budúceho týždňa medzinárodnému spoločenstvu,“ vyhlásil Kerry a následne zdvihol teatrálne ruky a dodal, že sýrsky prezident to nie je schopný urobiť. Evidentne to ani nie je možné. Výrok, ktorý nabral svoju vlastnú dynamiku, bol však už na svete. Jennifer Psakiová, hovorkyňa Kerryho, sa už pol hodiny po „nešťastnej“ odpovedi šéfa pokúsila čo-to napraviť tvrdením, že išlo iba o „rétorickú poznámku o nemožnosti a nepravdepodobnosti“ toho, že by sa Asad mohol vzdať chemických zbraní. (ta)

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #útok #Sýria #Asad #chemické zbrane #al-Káida