Hoci František sa k nej od nástupu na svätopeterský stolec ešte nevyjadril, jeho pravá ruka, novovymenovaný štátny tajomník Vatikánu Pietro Parolin prekvapil nezvyčajne úprimnými poznámkami o kňazskom celibáte, ktoré podľa spravodajského portálu Huffington Post naznačujú „novú otvorenosť voči demokratickému duchu doby“.
Arcibiskup Parolin (58), doterajší pápežský nuncius vo Venezuele, ktorý v polovici októbra obsadí post „premiéra“ Vatikánu, pre caracaský denník El Universal vyhlásil, že tradícia kňazského celibátu nie je dogmou či zákonom božského pôvodu, a preto o nej možno diskutovať.
„Je možné diskutovať a premýšľať o týchto témach, ktoré nie sú definované vierou, a zvážiť niektoré úpravy, ale vždy v službe jednote a v súlade s Božou vôľou,“ poznamenal.
S vlastnou skúsenosťou s vnútorným zápasom o dodržanie celibátu sa František, vtedy ešte buenosaireský arcibiskup Jorge Bergoglio, zveril vlani v rozhovore pre publikáciu Sobre el Cielo y la Tierra. Ešte ako seminaristu ho na svadbe jeho strýka oslnilo svojou krásou a inteligenciou isté dievča.
„Keď som sa vrátil do seminára po svadbe, nemohol som sa viac ako týždeň modliť, pretože keď som sa o to pokúsil, v hlave sa mi zjavilo to dievča,“ priznal budúci pápež. Pokušeniu odolal a definitívne si zvolil kňazskú dráhu. „V tejto chvíli som za zachovanie celibátu, so všetkými kladmi a zápormi, pretože s ním máme po desať storočí viac dobrých skúseností ako zlyhaní,“ priklonil sa Bergoglio za zachovanie tradície.
Pripustil však, že vo východných kresťanských cirkvách, kde s výnimkou biskupov môžu byť duchovní ženatí, život v manželskom zväzku nikomu nebráni byť výborným kňazom. Nevylúčil pritom, že otázku celibátu časom prehodnotí aj Vatikán. „Je to otázka disciplíny, nie viery. Môže sa to zmeniť,“ povedal pred rokom.
Medzičasom sa pápež František pustil do príprav veľkej reformy cirkvi, ktorej predzvesťou podľa pozorovateľov je aj to, že ako muža číslo 2 do Vatikánu povolal podobne zmýšľajúceho talianskeho arcibiskupa Parolina. Nastupujúci štátny tajomník, ktorý je o dvadsať rokov mladší ako jeho predchodca, pre El Universal poznamenal, že hoci cirkev nie je demokratická inštitúcia, „potrebuje odzrkadľovať demokratického ducha doby a prijať kolegiálny spôsob vládnutia“.
Budúci „premiér“ Vatikánu by mimoriadne citlivú otázku podľa znalcov sotva otvoril bez požehnania pápeža. „Parolin by nikdy na seba nevzal takéto riziko bez zeleného svetla na najvyššej úrovni,“ napísal francúzsky denník Le Figaro.
Medzi katolíkmi, najmä v západnej Európe, sa čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy za zrušenie celibátu. Tento prežitok minulosti podľa nich je jedným z hlavných dôvodov, prečo napríklad v tradične silne katolíckom Taliansku a Španielsku je nedostatok mladých kňazov.
Sľub čistoty, ktorým sa zaviazali zachovávať celibát, kresťanskí kňazi začali hromadne skladať v štvrtom storočí. Definitívne rozhodnutie však padlo až na II. lateránskom koncile v roku 1139. Podľa arcibiskupa Parolina stáročné úsilie cirkvi o zachovanie kňazského celibátu pri zvažovaní jeho budúcnosti nemožno nezohľadniť. „Nedá sa jednoducho povedať, že je to vec minulosti,“ povedal. „Je to veľká výzva pre pápeža, veď jeho poslaním je udržanie jednoty, preto pri každom rozhodnutí musí brať zreteľ na to, či poslúži jednote, či rozdeleniu cirkvi,“ dodal.