Nesolventnosť hrozí taktiež celému štátu. A to ešte donedávna bolo Slovinsko považované za vzor pre celú strednú a východnú Európu. Uviedol to v piatok poľský denník Gazeta Wyborcza. Miera neprávostí a lajdáctvo je v slovinskej cirkvi obrovská. V auguste pápež František odvolal dvoch arcibiskupov z arcidiecéz v Ľubľane a Maribore. Teraz sa ukazuje, že slovinská cirkev nie je schopná sama splatiť obrie dlhy, ktoré si narobila v posledných 20 rokoch.
Už je zrejmé, že Vatikán Slovincom nepomôže, pretože z princípu nepomáha arcidiecézam, ktoré v rozpore s učením cirkvi hrali na špekulatívnych trhoch. Isté nádeje vzbudzujú prísľuby z Rakúska. Štajerská arcidiecéza chce odkúpiť cirkevné stavby zaťažené hypotékami, okrem iného sídlo biskupskej kúrie a duchovného seminára. Ak sa však nenájde viac peňazí, časť cirkevného majetku sa môže čoskoro dražiť.
Duchovní narobili dlhy pri spravovaní dvoch fondov, financovaných z hypoték na cirkevné nehnuteľnosti. Tie cirkvi odovzdal štát. S rozmachom investovala predovšetkým Mariborská arcidiecéza. Duchovní kupovali podiely v stavebných firmách, vydavateľstvách, finančných inštitúciách i v pivovaroch. Obidva fondy patrili k najväčším v krajine. V Slovinsku azda nebolo veľkej firmy, ktorej spoluvlastníkom by nebola arcidiecéza z Mariboru.
V investičnom portfóliu arcidiecézy bol aj porno-kanál
Ale po rokoch sa ukázalo, že mnohé sa nepodarilo. Prvé signály vraj Vatikán dostal už v roku 2007. Do Slovinska zamierili pápežskí vyslanci preskúmať, aká je situácia. Zrejme nepochodili, pretože podnikanie pokračovalo ďalej na plné obrátky. Dokonca vtedy vyšlo najavo, že arcidiecéza má vo svojom investičnom portfóliu aj televízny kanál vysielajúci porno.
Ďalší škandál vypukol po tom, čo vyšlo najavo, že jeden zo správcov cirkevných fondov údajne falšoval faktúry na opravy sakrálnych stavieb, aby si tak pomohol k peniazom z dotácií od Európskej únie. Budúcnosť cirkevného majetku teraz závisí od rozhodnutia vlády. Väčšinu úverov si totiž duchovní požičali v štátnych bankách, ktoré aj tak majú problémy z nesplatiteľných pôžičiek za 7,5 miliardy eur. Krajine hrozí bankrot.
„Alpská republika“ má problémy
Odhalenie takého zlého stavu vyvolalo obrovský šok. Slovinskú ekonomiku totiž dávali za príklad hodný nasledovania aj krajinám, ako je Slovensko, Poľsko, Maďarsko či Česko. Nezamestnanosť bývala v Slovinsku menšia, než kdekoľvek inde a výškou hrubého domáceho produktu na hlavu Slovinci porážali aj Portugalcov s Grékmi.
Štátiku, vtlačenom medzi Rakúsko a Taliansko, sa už za juhoslovanských čias hovorievalo" alpská republika". Považovali ju totiž za kultúrne odlišnú. Slovinci už od 50. rokov minulého storočia prevádzkovali značne liberálnu ekonomickú politiku, ktorej výsledkom bol vyspelý priemysel, schopný súperiť aj so Západom. V roku 1990 bolo malé Slovinsko najbohatšou juhoslovanskou republikou. O rok neskôr Belehrad vyslal na Slovincov tanky, aby im zabránili vyhlásiť samostatnosť. Ale vojaci nehoreli nadšením, tisíce ich dezertovalo a tak belehradskí nacionalisti po desiatich dňoch uznali nezávislosť Ľubľany.
Nasledovali dve dekády úspechov. Slovinsko v roku 2004 vstúpilo do EÚ a o tri roky neskôr prijalo euro. Avšak, v roku 2009 praskla špekulatívna bublina na slovinskom trhu nehnuteľností, na západných trhoch sa udomácnila kríza a vypukli korupčné škandály. Slovinsko pre zlé bankové úvery pozerá do očí strašidlu bankrotu . Pre dlhy Ľubľana nedávno vydala dlhopisy za 3,5 miliardy dolárov a plánuje sprivatizovať 15 štátnych firiem, vrátane telekomu, aeroliniek či ľubľanského letiska. EÚ pomoc zatiaľ odmieta.