Sýria sa nachádza na hranici medzi životom a smrťou

Sýrsky konflikt vyhnal z domovov státisíce ľudí. Niektorí živoria v utečeneckých táboroch pri hranici s Tureckom či v Libanone, ďalší odišli do metropoly Damasku.

14.09.2013 13:00
Sýria, Sýrčania Foto:
Občianska vojna v Sýrii zanecháva nielen veľa obetí a vyháňa ľudí za hranice, zároveň spôsobuje obrovské materiálne škody.
debata (40)

Medzi utečencami hľadajúcimi úkryt v hlavnom meste prevládajú kresťania, ktorí utiekli pred islamistickými bojovníkmi napojenými na al-Kajdá.

Bohovia a ľudia

„Otvorte,“ klope na dvere pani Eva Zaatiriová. Kresťanka pôvodom z mesta Harašta ležiaceho severovýchodne od Damasku. Krátko nato vchádza do domčeka, ktorý sa jej rodine stal dočasným útočiskom. "Odišli sme sem do metropoly pred rokom. Po tom, čo zahynula moja 15-ročná dcéra Adéle. Boli sme sa totiž modliť v kostole v Malúle a pri ceste späť sme sa ocitli medzi islamistami napojenými na al-Kajdá a vojakmi, ktorí po sebe strieľali. A jedna z guliek zasiahla aj moje dievčatko,“ hovorí so slzami v očiach, zatiaľ čo v rukách drží jej fotku. Snímka Adéle, jednej z mnohých nevinných obetí krutej vojny, visí v obývacej izbe. Je to miestnosť, kde sa päťčlenná rodina Zaatiriovcov každý deň stretáva.

"Dom sme si prenajali, a to vďaka pomoci tunajšieho kostola. Kňaz nám zariadil, že prvé dva mesiace sme nemuseli nič platiť a aj naďalej nám prispieva na nájom a poskytuje ďalšiu pomoc. Mesačne totiž platíme 110 dolárov, pretože ceny veľa stúpli,“ vysvetľuje Eva Zaatiriová. Za tieto peniaze však majú čistý dom. S chladničkou, práčkou, malým dvorom, kde nechýba obraz Panny Márie, aj so strešnou terasou. Hore vraj však radšej nechodia. Každú noc počujú výbuchy, ktoré im pripomínajú tragické udalosti,

"Mali sme sa dobre, žili sme pokojne, ja som mal zlatníctvo aj vlastnú dielňu, takže sme nemali problém ísť na dovolenku do zahraničia, do Európy. Teraz živoríme, odkázaní na pomoc druhých,“ zveruje sa smutným hlasom Samir Zaatiri. Vzdať sa však nechce, aj preto odmietol odísť zo Sýrie.

"Po vypuknutí krízy sa náš život zmenil a zo mňa sa stal pouličný predavač cigariet a ďalšieho tovaru. Ľudia sú tu však solidárni a neraz zaplatia viac, než by museli,“ dodáva Zaatiri. Napriek tomu verí, že súčasný stav nebude trvať dlho. Všetky nádeje potom vkladá do svojej mladšej dcéry Angie.

"Najviac ma teraz baví hrať sa na internete, máme takú dievčenskú hru. Chcela by som však študovať a stať sa právničkou,“ sníva o svojej budúcnosti desaťročné dievčatko.

Káva s príchuťou bômb

Damaskom však medzitým znie streľba, ktorá sa často mieša s hlasom muezína volajúceho k modlitbám. Delostrelecké granáty vybuchujú nielen na predmestiach Darája, kde operujú islamisti, ale aj vo štvrtiach Barzeh a Kabún.

Krátko nato k nebu stúpa čierny dym. Je ho vidieť široko-ďaleko. Rozplýva sa nad historickým Starým mestom, perlou Damasku s mnohými pamiatkami i kaviarničkami. V rovnakej chvíli, ako o kúsok ďalej dopadajú bomby, ľudia usrkávajú kávu alebo fajčia vodnú fajku. A z reproduktorov sa šíri hudba.

Život a smrť vedľa seba. A tak zatiaľ čo po jednej z úzkych uličiek prechádzajú dve dievčatá pochutnávajúce si na zmrzline, vedľa rozdávajú kňazi z gréckokatolíckeho kostola humanitárnu pomoc utečencom.

Uličkami Starého mesta pred pár dňami prechádzal aj smútočný sprievod. Pohreb troch mužov z Malúly, posvätného kresťanského mesta, kde sa dodnes hovorí aramejsky, teda jazykom z doby Ježiša Krista, sa stal aj protestom proti pokračujúcim násilnostiam.

"Videl som vstup do Malúly, keď tam zaútočil samovražedný atentátnik. Palestínčan narodený v Jordánsku. Nemal so Sýriou nič spoločné, ani s takzvanou revolúciou. Toto je vojna proti kresťanom, ktorú Barack Obama podporuje,“ rozhorčene kričal jeden z mužov nesúcich rakvy zabalené do sýrskych vlajok. Krátko nato sa na jednom z rohov na chvíľu zastavili a s truhlami sa niekoľkokrát otočili. Miestni tento rituál nazývajú lúčenie sa s ulicou. Nakoniec sa všetci spoločne pomodlili v kostole, kde kňazi slúžili omšu za zosnulých. V chráme, ktorý v minulosti navštívil aj pápež Ján Pavol II.

Mestá duchov

"Nič nemáme, nič tu nefunguje. Ak chcete niečo kúpiť, musíte do tridsať kilometrov vzdialeného Homsu,“ sťažuje sa asi šesťdesiatročný muž z Qusairu. Je to mesto duchov, ktoré pred pár týždňami znovu dobyla sýrska armáda. Prakticky ani jeden dom nezostal celý, skaza je všadeprítomná.

Podobných miest, z ktorých ušli státisíce Sýrčanov, sú v krajine desiatky. Celkovo už domovy opustili viac ako štyri milióny ľudí. OSN v tejto súvislosti hovorí o najväčšej humanitárnej katastrofe od genocídy v Rwande v roku 1994. Väčšina obyvateľov je už jednoducho unavená a chce pokoj. Pokoj zbraní a koniec vojny, ktorá krajinu ležiacu na území niekdajšej Mezopotámie a Levanty zmenila na nepoznanie. A počet obetí rastie každý deň.

© Autorské práva vyhradené

40 debata chyba
Viac na túto tému: #Sýria #Damask