Na sobotňajšiu americko-ruskú dohodu o likvidácii sýrskeho chemického arzenálu reagovala opozícia skepticky. Jej hovorca povedal, že dohoda sa opozície netýka, pretože je uzavretá s Ruskom, teda spojencom Damasku. V dohode opozícii tiež chýba postih za zločiny spáchané na Sýrčanov.
Dohodu, ktorá má umožniť do polovice budúceho roka zničiť alebo odstrániť sýrske chemické zbrane, dosiahli v sobotu po trojdňových rokovaniach v Ženeve. Odborníčka na chemické zbrane Amy Smithosonová reagovala, že ide „o bezprecedentnú situáciu“. „Prácu, ktorá by si normálne vyžiadala päť šesť rokov, dokázali zredukovať do obdobia niekoľkých mesiacov. Navyše v mimoriadne ťažkej bezpečnostnej situácii, ktorú vytvára občiansky konflikt,“ citoval ju denník New York Times.
Dohoda umožňuje za neplnenie podmienok požiadať Bezpečnostnú radu OSN o rezolúciu, tá umožní začať medzinárodné postih. Rusko zostáva proti akémukoľvek použitiu sily, hovorca amerického ministerstva obrany George Little však zdôraznil, že hrozba amerického útoku na Sýriu trvá. „V tomto bode sme nič nezmenili. Hrozba použitia vojenskej sily bola kľúčom k tomuto diplomatickému procesu. Režim Asada sa musí dohode podrobiť,“ povedal.
Spojené štáty útok na Sýriu chystali ako odvetu za nasadenie chemických zbraní. Podľa USA nimi v auguste sýrska armáda zabila 1 400 ľudí. Sýrska vláda na dohodu zatiaľ nereagovala. Štátna agentúra SANA ju označila za „počiatok“. Prvým testom toho, či bude sýrske vedenie spolupracovať, je nadchádzajúci týždeň. Sýria má v jeho priebehu poskytnúť podrobný prehľad svojho chemického arzenálu a miest, kde ho vyrába a skladuje.
Ministri zahraničných vecí USA a Ruska a ich odborné tímy rokovali v Ženeve od štvrtka. Text dohody vznikol v noci na sobotu a New York Times k tomu napísal, že rýchlosť a intenzita pripomínala vyjednávanie počas studenej vojny.
Hovorca sýrskej opozície Salim Idriss vyhlásil, že celá „iniciatíva opozíciu nezaujíma“. „Rusko je partnerom režimu pri zabíjaní Sýrčanov. Boli spáchané zločiny proti ľudskosti a v dohode nie je jediné slovo o zodpovednosti za ne,“ dodal. Opozícia v sobotu tiež tvrdila, že režim v minulých dňoch začal chemické zbrane prevážať do Libanonu a do Iraku. Američania to ale nemôžu potvrdiť. „Dúfame, že zbrane má pod kontrolou sýrska vláda,“ citoval denník amerického predstaviteľa.
USA odhadujú, že Sýria má na približne 45 miestach 1 000 ton chemických bojových látok. Rusko zatiaľ tieto čísla nepotvrdilo. Ak sa preukáže, že chemické zbrane sú len na miestach, nad ktorými má kontrolu režim, potom je to dôkaz, že len armáda mohla spáchať chemický útok z 21. augusta.
Čo dohoda nerieši, je spôsob ochrany inšpektorov OSN, tí by mali prísť do Sýrie overiť zásoby chemických látok. Idriss k otázke na túto tému uviedol, že ide o „komplikovanú vec“ , ale že ak inšpektori prídu, opozícia sa bude snažiť im prácu uľahčiť. Trval zároveň na tom, že v oblastiach, ktoré spadajú pod kontrolu opozície, žiadne chemické zbrane nie sú.
Obama písal prezidentovi Iránu
Americký prezident Barack Obama odmietol tvrdenie Ruska, že za nedávny útok chemickými zbraňami v Sýrii môžu tamojší protivládni povstalci. Šéf Bieleho domu to povedal v rozhovore v americkej televíznej stanici ABC. Vyhlásil v ňom tiež, že víta diplomatické úsilie ruského prezidenta Vladimira Putina a že si pre Sýriu vymenil listy s novým iránskym prezidentom Hasanom Rúháním.
Podľa amerického prezidenta by mal postoj jeho vlády k otázke sýrskych chemických zbraní ukázať Iránu, že v zablokovaných zbrojných rokovaniach je potenciál pre diplomatické riešenie. Irán by ale nemal predpokladať, že uprednostňovanie diplomatickej cesty znamená, že Washington na Teherán neudrie.
Obama zároveň oznámil, že si pre Sýriu vymenil poštu s novým iránskym prezidentom, ktorý vzišiel z júnových volieb. Priamo však spolu nehovorili. Obama sa v odvysielanom rozhovore v relácii „This Week“ dotkol aj rokovania o americkom federálnom rozpočte.
Prezident je ochotný dohadovať sa v rámci týchto diskusií o daniach a výdavkoch, nemieni však rokovať o tom, aké podmienky spojiť so zvýšením stropu pre zadlženie. Spojeným štátom teraz hrozí, že ak zákonodarcovia zvýšenie dlhového stropu rýchlo neschvália, krajina nebude mať už v polovici októbra dosť peňazí na to, aby mohla platiť účty.