Z Damasku pre Pravdu píše spravodajca Českého rozhlasu Robert Mikoláš
Vyučovanie s vojnovými kulisami
Na školskom dvore je opäť počuť smiech. Tisíce chlapcov a dievčat totiž po dlhom čase zase zapĺňajú lavice. Prakticky všetky deti však privádzajú ich rodičia. „Dnes sa cítime lepšie než pred rokom. Sme viac v pohode a veríme, že sa boje nedostanú až sem“, pevne verí pán Nabíl, otec dvanásťročného chlapca, ktorý má na chrbte školskú tašku.
Jeho odpoveď zaniká v hluku stíhačiek útočiacich na pozície rebelantov na predmestí Damasku. Taká je teraz realita v sýrskej metropole a miestni sa s tým museli naučiť žiť. „Som šťastný, že zas uvidím kamarátov a že sú v poriadku,“ zveruje sa malý Manáf, ktorý zároveň prezrádza, že chce byť doktorom. Práve lekári pritom majú v súčasnej Sýrii najviac práce. Zvlášť chirurgovia. Krátko po desiatej už to v škole hučí ako v úli.
Vyučovanie sa začína neskôr, ale na hodinky tu tentoraz nikto nehľadí. Kontrolné stanovištia sú v Damasku na každom rohu a vojaci vyzbrojení samopalmi prezerajú každé auto, bez ohľadu na to, či ide o taxík, dodávku, alebo školský autobus.
„Deti sú nadšené a teraz čakajú, až dostanú svoje prvé učebnice,“ hovorí učiteľka v prvej triede, zatiaľ čo ju pozorne sleduje asi dvadsať párov zvedavých očí. „Otvorili sme aj v tejto ťažkej situácii. A miesto ponúkame všetkým deťom, čo v mieste bydliska nemôžu do školy chodiť. Či už je zničená, alebo sa tam bojuje,“ vysvetľuje riaditeľ školy. Ako podotýka, ich hlavnou úlohou je pomôcť deťom prekonať strach aj akýsi blok, ktorý mali, pretože dennodenne počujú okolo seba len výbuchy a streľbu.
V tretej triede práve prebieha predstavovanie a jeden z chlapcov hovorí, že je zo štvrte Džobar, kde dnes od rána útočia vládne jednotky. Táto časť Damasku je totiž príliš blízko centra a vláda chce odtiaľ povstalcov vytlačiť. „Náš dom bol zničený a táto škola je oveľa lepšia,“ odpovedá pani učiteľke deväťročný chlapec.
Za oknami je počuť ďalší výbuch, prvý školský deň však pokračuje. „Pripravujeme pre deti veľa akcií, rôzne programy, aby sme zase rozjasnili ich tváre, aby sa zase začali smiať,“ dodáva ďalšia z učiteliek. A potom deťom začne rozdávať učebnice, medzi nimi aj spevníky. O chvíľu už jeden zo žiakov predvádza, akú pesničku vie. Prvý úspech, prvý potlesk.
„Pre nás aj pre deti je to najkrajší deň. Pozrite sa na ne, ako sú uvoľnené a usmievavé. Toto ich vracia do normálneho života,“ je presvedčený riaditeľ školy Set Al Šám. K normálnemu životu majú však Sýrčania veľmi ďaleko. A na mnohých miestach krajiny sa tisíce detí aj naďalej musia tiesniť v utečeneckých táboroch.
Tovaru je relatívne dosť, problémom sú ceny
Pán Nabíl, po tom, čo vyprevadil syna do školy, sa ponáhľa nakúpiť. Jeho kroky mieria do obchodíka hneď na rohu. Príliš sa však nerozhliada, potrebuje hlavne ryžu, múku a olej, teda základné potraviny. Napriek tomu sa na chvíľu zastaví pri plechovke s tuniakom a predavačka mu ochotne odpovedá na otázku, koľko to stojí.
Cena je vo vojnou sužovanej krajine teraz tým najdôležitejším. Tovaru je relatívny dostatok, všetko však stojí niekoľkonásobne viac než pred vypuknutím krízy. „Situácia sa zlepšila, ale, samozrejme, tovar je stále veľmi drahý. Aspoň však môžete kúpiť, čo potrebujete,“ hovorí ďalší z nakupujúcich, 67-ročný Muhamad Ali Adal, kým si do tašky dáva škatuľku masla a mydlo.
Ako senior musí obracať každú korunu, presnejšie každú sýrsku libru. Jeho dôchodok je 20-tisíc libier za mesiac, pri súčasnom kurze teda asi 85 eur. „Za kilo múky teraz zaplatíte 130 libier, pred vojnou stála tridsať. Kilogram ryže zase stojí 450 a pred krízou 100 libier,“ vysvetľuje ďalší z predavačov.
„Obchod funguje dobre, nakupuje u mňa veľa ľudí, ale pravdou je, že vyberajú ten najlacnejší tovar,“ priznáva majiteľ obchodíka s potravinami v centre Damasku. A podobné je to napríklad aj s mäsom. „Mäsa je dostatok, ale ceny sú vysoké. Za kilo baraniny ste predtým zaplatili tisíc libier a teraz už dva a pol tisíca,“ prezrádza mladý mäsiar.
Pri okienku jeho obchodu v starom meste tak postáva oveľa menej ľudí, ako býval zvyknutý. ""Boháči si môžu dovoliť kúpiť mäso, aj keby stálo desaťkrát toľko. Ale chudobní ľudia sa musia uskromniť, jednoducho si kúpia len pár dekagramov," posťažuje sa asi 50-ročný muž. Tí najchudobnejší vrátane utečencov sa potom musia spoľahnúť na pomoc druhých, ktorú do Damasku vozí aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov.
Zápchy a kontroly
Damask je od skorých ranných hodín plný áut aj ľudí. Zápchy sú všadeprítomné a nie je to len kvôli rastúcemu počtu obyvateľov i automobilov. „Vidíte, vojenské stanovištia a kontroly sú všade. Povstalci, najmä islamisti z Frontu Al-Nusrá sa ukrývajú na niekoľkých predmestiach a mínometmi ostreľujú civilistov. Výnimkou nie sú ani samovražedné atentáty, takže vojaci musia prehľadať každý automobil,“ vysvetľuje mladý taxikár.
Ešte kým dohovorí, prichádzame k ďalšej kontrole. Vojaci pozorne prezerajú doklady, otvárajú kufor a s pomocou zariadenia na vyhľadávanie bômb obchádzajú auto, či v ňom nie sú nejaké výbušniny. Samopaly pritom nepustia z ruky. A ich vesty sú plné ďalších zásobníkov. Ďalším problémom, ktorý trápi vodiča, sú ceny pohonných hmôt. „Pred vojnou stálo dvadsať litrov benzínu 800 sýrskych libier, v prepočte teda nejakých deväť eur, teraz zaplatíte dvakrát toľko. Ešte viac však stúpli ceny nafty, predtým ste za liter dali sedem libier, teraz však už šesťdesiat,“ rozhadzuje rukami taxikár.
Ako dodáva, problémy sú aj s čerpacími stanicami. Síce všetky fungujú, cez deň na benzín musíte stáť aj niekoľkohodinové rady. Preto vraj jazdí natankovať výlučne v noci. Je to síce nebezpečnejšie, ale rýchlejšie. A keď už je reč o rýchlosti, na komunikáciách vedúcich von z Damasku aj teraz policajti merajú rýchlosť. Bez ohľadu na to, že cez cestu páli delostrelectvo na pozície rebelantov na druhej strane.
Je to víťazstvo, víta dohodu Damask
Režim Bašara Asada je spokojný s dohodou, ktorú v sobotu uzavreli Spojené štáty a Rusko a ktorá má zabezpečiť, že v Sýrii nebudú do polovice budúceho roka žiadne chemické zbrane. Sýrsky minister pre národné zmierenie Alí Hajdar včera vyhlásil, že dohoda jeho krajine umožní vyhnúť sa vojne. Opozícia, naopak, tvrdí, že veľmoci Asadovi rozviazali ruky v krvavej vojne a režim tak bude môcť pokračovať v zabíjaní civilného obyvateľstva konvenčnými zbraňami.
„Tú dohodu vítame. Na jednej strane pomáha Sýrčanom dostať sa z krízy a na druhej strane umožnila vyhnúť sa vojne proti Sýrii. Vzala totiž argumenty tým, ktorí ju (vojnu) chceli rozpútať,“ povedal Hajdar pre ruskú agentúru RIA – Novosti.
Podľa rámcovej dohody, ku ktorej dospeli šéfovia americkej a ruskej diplomacie John Kerry a Sergej Lavrov po trojdňových rokovaniach v Ženeve, má Damask iba týždeň na to, aby predložil zoznam svojich chemických zbraní. Do konca prvého polroka 2014 majú byť tieto otravné látky zničené alebo vyvezené z územia Sýrie.
Dohoda oddialila hrozbu vojenského úderu, na ktorý sa chystali Spojené štáty v reakcii na chemický útok z 21. augusta. Tieto medzinárodne zakázané zbrane vtedy neďaleko Damasku zabili vyše tisíc ľudí vrátane žien a detí. USA pripisujú zodpovednosť za chemický útok režimu prezidenta Asada, Rusko, naopak, protivládnym povstalcom. Podľa Washingtonu tomu však ani Moskva neverí. „Nik na celom svete neberie vážne myšlienku, že to spáchali rebelanti,“ povedal včera pre televíziu ABC šéf Bieleho domu Barack Obama.
Obama cez víkend zopakoval, že dohoda musí byť „overiteľná a vymožiteľná“ a znova varoval, že „ak diplomacia zlyhá, Spojené štáty sú pripravené konať,“ podľa amerických médií však už netrvá na tom, aby rezolúcia OSN o sýrskych chemických zbraniach zahŕňala hrozbu vojenským zásahom pre prípad, že sa Damask stanoveným podmienkam nepodriadi.
Za tento ústupok Obama doma čelí kritike zo strany republikánov. Minister Kerry však rámcovú dohodu s Moskvou obhajuje. „Pre Asadov režim tu nie je priestor na manévrovanie a na nič iné než na splnenie dohody,“ vyhlásil.
To, že v rámcovej dohode sa spomína článok 7 Charty OSN, umožňuje vynútiť si splnenie požiadavky hoci aj silou, nie je to však automatický postup. V Ženeve to pripomenul aj minister Lavrov, ktorý ocenil, že s Kerrym sa zhodli na tom, že v prípade sýrskej krízy je potrebné „pridŕžať sa mierového riešenia“.
Dohoda je podľa Lavrova založená na „zhode, kompromise a profesionalite“, z čoho viacerí pozorovatelia vyvodzujú, že Rusko bude takmer určite vetovať rezolúciu, ak bude jej text povoľovať vojenský útok, s akým ešte nedávno USA rátali. „Akékoľvek porušenie posúdi Bezpečnostná rada OSN, a ak uzná, že k nemu došlo, prijme vhodné, konkrétne opatrenia. Nie je tu nič o použití sily alebo automatických sankciách. Akékoľvek porušenie musí schváliť Bezpečnostná rada,“ povedal Lavrov.
Ozbrojená sýrska opozícia, ktorá včera čelila leteckým i delostreleckým útokom na ňou ovládaných predmestiach Damasku, kritizovala dohodu zo Ženevy za to, že sa sústreďuje iba na chemické zbrane, ktoré majú na svedomí iba asi jedno percento z vyše stotisíc životov, ktoré doteraz vo vojne vyhasli.
„Nech ide plán Kerryho s Lavrovom do pekla. Odmietame ho a nebudeme poskytovať ochranu inšpektorom,“ vyhlásil Kvasim Sádeddin, povstalecký veliteľ zo severu Sýrie. Sýrska opozícia včera vyzvala svetové spoločenstvo, že ak chce ťažko skúšanej krajine skutočne pomôcť, tak nech zakáže Asadovmu režimu používať balistické strely a letectvo proti civilistom.
Dohoda o likvidácii sýrskych chemických zbraní
- 1. Treba sa zhodnúť na množstve a type chemických zbraní a rýchle umožniť ich medzinárodnú kontrolu.
- 2. Sýria musí do týždňa poskytnúť ucelený zoznam zásob svojho chemického arzenálu.
- 3. S pomocou mimoriadnych procedúr zabezpečených dohovorom o chemických zbraniach bude umožnená rýchla likvidácia.
- 4. Sýria musí inšpektorom umožniť okamžitý a neobmedzený prístup ku všetkým svojim skladom.
- 5. Zničené musia byť všetky chemické zbrane, možný je aj ich odsun zo sýrskeho územia.
- 6. Logistickú podporu zabezpečí OSN, plnenie bude zabezpečené podľa článku 7 Charty OSN.
(ik, reuters)