Slovenska sa priamo dotkne ohlásená výstavba 4 700 kilometrov elektrických vedení medzi severom a juhom Nemecka. Pre nedostatočnú kapacitu nemeckých sietí totiž cez Poľsko, Česko i Slovensko pretekajú na juh obrovské objemy „zelenej“ elektriny.
Elektrina vyrobená na Slovensku preto nemôže v dostatočnej miere prúdiť cez tranzitné vedenia a v niektorých prípadoch je prepravovaná cez okľuky dlhé desiatky kilometrov. Energia sa tak vo vedeniach stráca, čo sa premieta aj do poplatkov za prenos.
Presnú výšku nákladov, ktoré musia slovenské domácnosti platiť za prenos nemeckej zelenej elektriny, sa denník Pravda v minulosti pokúšal zisťovať niekoľkokrát. Pre veľký počet jednotlivých faktorov vstupujúcich do platieb ju však Slovenská elektrizačná prenosová sústava vyčísliť nedokázala.
Poplatok za straty elektriny na Slovensku ale stúpol asi o 21 centov za megawatthodinu. Bežná domácnosť s najvyužívanejšou tarifou D2 si tak počas celého roka 2013 priplatí približne 60 centov. Rodine, ktorá elektrinu využíva okrem svietenia aj na varenie, ohrev vody či priamovýhrevné kúrenie a má spotrebu okolo tridsiatich megawatthodín za rok, stúpli ročné náklady na bývanie asi o 6,3 eura.
Zvýšenie síce vykompenzovalo vlaňajšie zlacnenie elektriny na medzinárodných trhoch, takže celkovo sa náklady na odber energie takmer nezmenili. Keby však platby za straty klesli, mohli by sa znížiť aj poplatky domácností.
Odborníci i viaceré nemecké strany sa zhodli aj na reforme energetickej politiky v krajine, ktorá platí od roku 2000. Politika stanovila štátnu podporu pre prevádzkovateľov solárnych, veterných či vodných elektrární v podobe pevne stanovených výkupných cien na 20 rokov dopredu. Dôvodom bolo zvýšenie motivácie investícií do obnoviteľných zdrojov.
Tento systém však viedol v posledných rokoch k dramatickému nárastu cien za elektrinu hlavne pre domácnosti. Príspevok na obnoviteľné zdroje v súčasnosti zvyšuje náklady priemernej nemeckej rodiny o 185 eur ročne, pričom po Novom roku má opäť stúpnuť.
Väčšina nemeckých strán nechce zastaviť tieto dotácie. Rast účtov chcú však zmierniť napríklad redukciou množstva priemyselných podnikov, ktoré príspevky na zelenú elektrinu platiť nemusia. Podľa analytika Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Petra Marčana by tento krok Slovensku pomohol. „Ak by aj podniky začali platiť v Nemecku zelenú daň, určite by to zlepšilo konkurencieschopnosť Slovenska a bolo by tak jednoduchšie sem prilákať ďalších investorov,“ podotýka Marčan.
Je však otázne, do akej miery Nemci obmedzia podporu. „Náš prieskum ukázal, že 93 percent Nemcov chce aby sa pokračovalo v rozvoji obnoviteľných zdrojov a 73 percent je proti zastaveniu podpory aj za cenu vyšších platieb za elektrinu,“ vyhlásil pre ČTK šéf Spolkového zväzu pre obnoviteľné zdroje Herrmann Falk. Analytik Martin Jänicke z berlínskeho Inštitútu Otta Suhra je, naopak, presvedčený, že v blízkej budúcnosti dotácie už nebudú mať opodstatnenie.
Jednotlivé strany však v kampani presadzujú aj ďalšie recepty na zlepšenie nemeckej energetiky. Napríklad v súčasnosti opoziční Sociálni demokrati pre energetiku chcú zriadiť špeciálne ministerstvo, postkomunistická Ľavica zas chce obmedzovať vplyv veľkých koncernov a predať siete súkromných dodávateľov do rúk štátu a obcí.
Najväčší producenti elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov sú v Nemecku hlavne v severnej časti štátu, kým najväčší spotrebitelia energie sú na juhu. Nemecké káble však celé objemy vyrobenej elektriny cez krajinu preniesť nedokážu. Navyše v mnohých krajinách na juh od Slovenska je elektriny nedostatok. Keďže všetky európske vedenia od Baltu cez rumunskú východnú hranicu až k Čiernemu moru sú prepojené, nárazovo vyrobená elektrina zo severu Nemecka putuje na juh cez Poľsko, Česko i Slovensko.