Povedal to Pravde v reakcii na smrť príslušníka misie EULEX v severnom Kosove. Lajčák sa v Srbsku zúčastnil na Belehradskom bezpečnostnom fóre, ktoré spoluorganizuje aj Slovenská atlantická komisia.
Ako vnímate tragický incident v severnom Kosove, pri ktorom zahynul príslušník EULEX-u? Obávate sa, že by sa to mohlo zopakovať?
Po rozhovoroch so srbskými lídrami sa zhodujem s názorom, že to nebol len incident. Bol to premyslený zločin. Niekto strieľal na vozidlo s príslušníkmi EULEX-u s úmyslom zabíjať. Je jasné, že sú za tým ľudia, ktorým nevyhovuje súčasný trend. Teda dialóg medzi Belehradom a Prištinou, snaha, aby sa Srbi zúčastnili novembrových volieb a otváranie Srbska smerom k Európskej únii. Bolo by asi naivné myslieť si , že všetci to podporujú. To však, že niekto siahol k takémuto zločinu, je odsúdeniahodné. Je potrebné dať jasne najavo, že srbská spoločnosť ani Európa to nebudú tolerovať. Musím povedať, že reakcia srbských lídrov, bola v tomto jednoznačná.
Kto mal podľa vás záujem na narušení procesu dialógu medzi Kosovom a Srbskom?
Každá situácia niekomu vyhovuje. Na severe Kosova sa v zásade neuplatňuje ani kosovský, ani srbský právny systém. Je to vhodná príležitosť pre kriminálne aktivity. Niekomu to vyhovuje, lebo na tom bohatne. Proces dialógu sa preto niektorým ľuďom nepáči z finančných dôvodov, iným zase z politických dôvodov. Nechcem teraz ukazovať prstom, lebo neviem, kto spáchal tento zločin. Vieme však, ktoré politické strany vystupujú proti tomuto procesu. Som presvedčený, že dialóg je to najlepšie, čo sa dalo urobiť.
Na Belehradskom bezpečnostnom fóre ste povedali, že éra rozširovacieho romantizmu EÚ sa skončila. Čo to bolo za fázu? Sme teraz v ére rozširovacieho pragmatizmu?
Je to fáza realizmu. Pochopiteľne, že rozšírenie únie bolo v roku 2004 obrovské. Z 15 na 25 členov. Vládla eufória. Vnímalo sa to ako hrubá čiara za studenou vojnou, bipolárnym svetom, železnou oponou. Bolo to obdobie ekonomického rozmachu v EÚ. Bolo veľa dôvodov na optimizmus. Heslo rozširovania bolo veľmi populárne. Preto som použil termín romantizmus. Prišla však kríza, všetci si začali viac riešiť svoje domáce problémy. Zároveň proces rozširovania a rokovaní s krajinami západného Balkánu ide ťažšie, ako to bolo s nami.
Prečo?
My sme trocha rozmaznali EÚ. Plnili sme podmienky a ešte sme sa predbiehali v tom, kto ich urobí prvý a najlepšie. Prístup krajín na západnom Balkáne je iný. Aj pre históriu vojen majú existenčné problémy typu, ako je uznanie názvu, funkčnosti štátu, toho, kde im začína a kde končí územie. Európska integrácia objektívne nie je jediná dominantná téma v týchto štátoch. Toto všetko viedlo k istej strate entuziazmu na jednej, aj na druhej strane. Európa má pocit, že z toho regiónu nedostáva to, čo očakáva a oni to tak vnímajú v opačnom smere. Nič to však nemení na skutočnosti, že rozširovanie zostáva jednou zo strategických politík únie. Ako som však už povedal, už je to nie je o vzletných myšlienkach, ale o obsahu. Je potrebné, aby krajiny, ktoré majú záujem o členstvo, viac presviedčali svojimi aktivitami občanov EÚ, že je to dobré pre úniu. Že to nie je jednostranné gesto, ktoré robíme pre tento región, ale že je to niečo, čo urobí aj Európsku úniu silnejšou.
Na západnom Balkáne však prístup únie niekedy vnímajú ako problém dvojitých štandardov, čo sa týka rozširovania. Sťažovali sa na to napríklad ľudia z Bosny a Hercegoviny.
Je to živý proces. Samozrejme, že si EÚ vyhodnocuje pristúpenie každej novej krajiny a zisťuje nedostatky. Základné princípy sa však nemenia. To, že sa dáva väčší dôraz na niektoré detaily, tak to je myslím legitímne. Som však veľmi proti tomu, ak sa do procesu rozširovania vkladajú veci, ktoré s tým nemajú nič spoločné.
Napríklad?
Povedzme reforma polície v Bosne a Hercegovine. Nie je to európske kritérium, lebo nemáme jednotný model. Alebo, keď si niektoré krajiny chcú riešiť svoje bilaterálne záležitosti a celý proces blokujú. Nemalo by sa to stávať. Proces má však jasné kritériá. Je flexibilný, pokiaľ ide o detaily. Neexistujú dvojité štandardy. A Bosna a Hercegovina by sa už vôbec nemala na to sťažovať. EÚ robí všetko preto, aby táto krajina mohla pokračovať na európskej ceste. Bosna však momentálne nie je schopná urobiť ani potrebné minimum.
Minister zahraničných vecí Kosova Enver Hoxhaj vám nedávno na sociálnej sieti Twitter gratuloval k Dňu ústavy. Vy ste odpísali, že pekne ďakujete. Kedy vy budete gratulovať jemu, ku dňu ústavy, či samostatnosti?
Asi potom, keď Slovensko uzná Kosovo.