„Cítime to každý deň. Nemôžeme to však ignorovať alebo zľahčovať. Som veľmi vďačný našim partnerom v únii a Rusku za ich pochopenie v tejto otázke,“ cituje Interfax pokus Janukovyča o diplomatický tón.
Moskva opäť upozornila Kyjev
Na druhej strane Moskva v tomto smere už dávno odhodila servítky. Najnovšie na štvrtkovom rokovaní ruského diskusného klubu Valdaj. Prezident Vladimir Putin počas neho dôrazne „upozornil“ Ukrajinu, ale aj Moldavsko na možné následky ich zbližovania s Európskou úniou. Očakáva sa totiž, že Ukrajina podpíše s úniou asociačnú dohodu na novembrovom summite Východného partnerstva vo Vilniuse.
Spúšťačom kritiky Kremľa bolo tentoraz práve rozhodnutie ukrajinskej vlády, ktorá schválila návrh na uzavretie asociačnej dohody s Európskou úniou. Jej súčasťou je aj plán na vytvorenie zóny voľného obchodu. A práve spomínaná zóna je pieskom v očiach Ruska. Aj tentoraz prezident Putin zdvihol výstražne prst, keď zopakoval, že colná únia Ukrajiny s EÚ môže vytvoriť situáciu v podobe smerovania lacnejšieho európskeho tovaru z Ukrajiny do Ruska na úkor ruskej produkcie. Moskva bude potom vraj musieť prijať ochranárske opatrenia, čo vážne negatívne ovplyvní tovarovú výmenu medzi oboma krajinami.
„Vopred vás upozorňujeme. Je to síce vaša voľba a chápeme to. Nezabúdajte však, že budeme nútení chrániť náš trh. Hovoríme vám to priamo a čestne,“ vyhlásil Putin. Zároveň upozornil Kyjev, že ak by najprv vstúpil do colnej únie Ruska, Bieloruska a Kazachstanu, tak by mohol získať spoločne s Ruskom lepšie podmienky v rámci spolupráce s EÚ. „Tým skôr, že Európa je stále naším hlavným obchodným partnerom,“ cituje RIA Novosti ruského prezidenta.
Nech Boh ochráni moldavské vedenie
Starý kontinent a jeho trh spomnul Vladimir Putin aj v prípade Moldavska. Bolo to však v iných súvislostiach.
„Nech Moldavsko skúsi predať svoje vína vo Francúzsku či v Taliansku. Som presvedčený, že tam nekúpia ani jednu fľašu. Jednoducho otvoria škatule s vínom, ktoré následne vylejú do kanála,“ vyhlásil bez škrupúľ ruský líder. Zároveň pripomenul, že všetok moldavský export teraz smeruje do Ruska, Bieloruska Kazachstanu.
„Nech Boh ochráni moldavské vedenie pred podpisom asociačnej dohody s EÚ. V opačnom prípade moldavský trh zaplavia lacné a kvalitné talianske a francúzske vína. A čo potom s tým moldavským. Navyše v spomínaných krajinách majú iné normy ako my v Rusku,“ dodal ruský prezident. Moskva vraj nemá obavy zo samotnej spolupráce Ukrajiny a Moldavska s úniou. Dôvodom je podľa Putina hlavne podozrenie, že pod kepienkom moldavského a ukrajinského tovaru sa do Ruska dostanú výrobky z tretích krajín.
Kremeľ vysvetľuje „Naše obavy nemajú nič spoločné s tlakom na suverénne právo prijímať rozhodnutia. Jednoducho iba vyzývame na to, aby sa pozreli okolo seba. Ak naše argumenty považujú za neodôvodnené, tak nech sa potom neurážajú za to, že budeme musieť brániť svoje záujmy a zavádzať určité obmedzenia. Je vari na tom niečo nezvyčajné?“ odkázal Putin do Kyjeva a Kišiňova citovaný portálom Kommesant.
Moskva tak jasne dala najavo, že terajšie ukrajinské úsilie o vytvorenie „jednotného ekonomického priestoru od Vancouvra po Vladivostok“, ako to na Jalte zdôraznil aj prezident Janukovyč, berie s poriadnou rezervou. Obavy Kremľa sotva rozptýli aj poznámka ukrajinského lídra, ktorý pripomenul, že vilniuským podpisom sa „nekončí modernizácia Ukrajiny a že všetko sa iba začína“.
Zatiaľ čo politici bojujú
Od piatka, ako oznámila Ruská federálna colná správa, ruská strana prešla na normálny režim kontroly na hraniciach s Ukrajinou. Informovala o tom agentúra UNIAN. Stalo sa tak prvý raz od 14. augusta, keď ruské colné orgány začali s podrobnou kontrolou ukrajinského tovaru. Následné zdržanie dodávok malo za následok obrovské škody dodávateľov napríklad vo forme pokazených potravín. Podľa viacerých analytikov tak Moskva chcela Kyjevu demonštrovať, čo ho čaká v prípade, že podpíše asociačnú dohodu s EÚ a v rámci toho sa stane súčasťou jej colnej únie. „Sprísnenie režimu kontroly tovaru na rusko-ukrajinskej hranici bolo zatiaľ iba ružovou akciou. Ak Ukrajina podpíše asociačnú dohodu s EÚ, tak colná administratíva bude ešte prísnejšia,“ vyhlásil ešte v stredu Sergej Glazev, poradca ruského prezidenta.
Pritom, ako zdôraznil sociológ Jevgenij Kopaťko, riaditeľ firmy Research&Branding Group, až 51 percent Ukrajincov sa domnieva, že konanie Moskvy „z pozície sily“ je odsúdené na neúspech. Zároveň pripomenul, že Rusko nevyužilo dôležitý faktor, ako je historické prepojenie Rusov s Ukrajincami. „V Rusku má až 85 percent ukrajinských občanov blízkych či vzdialených príbuzných, priateľov alebo len tak známych,“ pripomenul sociológ. (ta)