V januári 1961, len tri dni po tom, čo sa do Bieleho domu nasťahoval John F. Kennedy, z bombardéra B-92 pri nehode počas rutinného letu nad Severnou Karolínou vypadli dve vodíkové bomby.Jedna sa neaktivovala, druhá sa však správala, akoby bola odpálená pri bojovom nasadení. Otvoril sa jej padák a spustil aktivačný mechanizmus.
Jediný jednoduchý spínač napokon zabránil explózii bomby, ktorá mala 260-krát ničivejšiu silu ako tá, ktorá v auguste 1945 zrovnala so zemou japonskú Hirošimu. Svet sa to dozvedel až po vyše pol storočí z odtajneného dokumentu, ktorý počas víkendu zverejnil denník Guardian.
Dokument, ktorý získal investigatívny reportér Eric Schlosser na základe zákona o slobode informácií, vyvracia dobové tvrdenie amerických úradov. Tie nehodu, ktorú prežilo päť z ôsmich členov posádky bombardéra, bagatelizovali a Američanov upokojovali, že im nehrozilo nijaké nebezpečenstvo.
Odtajnený dokument svedčí o opaku. Podľa neho štvormegatonovej vodíkovej bombe Mark 39 zlyhali až tri bezpečnostné mechanizmy, ktoré mali zabrániť neúmyselnému výbuchu. Po dopade bol k jadru bomby vyslaný signál na odpálenie a v ceste explózii stála len posledná zraniteľná poistka – prostý spínač, v ktorom pri náraze ľahko mohol nastať skrat.
"Jeden jednoduchý, nízkonapäťový spínač s technológiou dynama delil Spojené štáty od vážnej katastrofy!“ napísal v dokumente inžinier Parker F. Jones, ktorý v Národných laboratóriách Sandia dohliadal nad mechanickou bezpečnosťou jadrových zbraní. Svoju správu ironicky nazval Ako som sa naučil nedôverovať vodíkovej bombe.
Expert dospel k záveru, že bomba Mark 39 nemala dostatočné zabezpečenie na to, aby ňou mohol byť vyzbrojený bombardér B-52. Pentagon tento typ bomby z lietadiel vzápätí stiahol.
Podľa Guardianu, ak by vodíková bomba s ničivou silou štyroch miliónov ton klasickej trhaviny pred 52 rokmi explodovala nad Severnou Karolínou, rádioaktívny "spád by sa mohol rozšíriť nad Washington, Baltimore, Filadelfiu na severe až po New York, čo by ohrozilo životy miliónov ľudí“.
Reportér Schlosser odtajnený dokument získal v rámci zbierania materiálu pre svoju pripravovanú knihu o pretekoch v jadrovom zbrojení. Podľa jeho zistení v rokoch 1950 až 1968 bolo zaznamenaných prinajmenšom 700 závažných nehôd a incidentov týkajúcich sa 1 250 jadrových zbraní. Prípad zo Severnej Karolíny však bol najdramatickejší. "Ak by vtedy nastal výbuch, doslova by to zmenilo smerovanie dejín,“ povedal pre BBC.