Časť z nich vrátane aktivistky za ľudské práva a právničky Nasrin Sotoudehovej sa v pondelok už dočkala slobody. Stalo sa tak tesne pred odletom prezidenta Rúháního na rokovanie VZ OSN vo Washingtone.
Podľa britského denníka Guardian je v iránskych väzniciach v súčasnosti stále ešte asi 800 politických väzňov. Sú medzi nimi najmä novinári, právnici, obhajcovia ľudských práv, blogeri, feministky, ale aj kresťanskí duchovní či vodcovia viacerých náboženských komunít.
„Plánujeme pokračovať v oslobodzovaní väzňov odsúdených v prípadoch, ktoré sa týkajú bezpečnostných otázok,“ cituje portál Regnum s odvolaním sa na iránsku agentúru Fars ministra rozviedky Mahmuda Alavi-Tabira. Podľa jeho slov novú várku prepustených možno očakávať 24. októbra v súvislosti s jedným z moslimských sviatkov. V oboch prípadoch rozhodnutie o omilostení podpisuje najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, čo len potvrdzuje domnienku, že Rúháního umiernený tón má požehnanie najvyššieho náboženského vodcu.
„Otvorená a verejná podpora zo strany najvyššieho lídra krajiny ajatolláha Alího Chameneího dáva do rúk Rúháního a jeho okoliu potrebné splnomocnenie na diplomatické riešenie mnohých rozporov so Západom. Nielen v oblasti jadrového programu,“ napísal v článku pre noviny Guardian bývalý iránsky prezident Mohammad Chatámí. Aj on sa pokúšal o dialóg so svetovými veľmocami, ale vojna v Iraku, ako aj útok na washingtonské dvojičky mu to podľa jeho slov znemožnili.
Podľa viacerých pozorovateľov sme dnes skutočne svedkami určitej zmeny politického kurzu Teheránu. Potvrdzoval by to o. i. aj umiernený tón v prejave prezidenta Rúháního na plenárnom rokovaní Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. V ňom o. i. ponúkol, a to nielen členským krajinám OSN, mier a spoluprácu. Bola to zároveň príprava pôdy pre štvrtkové rokovanie šéfov diplomacií šiestich veľmocí a Iránu vo Washingtone. Koná sa pri príležitosti 68. zasadnutia VZ OSN a hlavným bodom je stále kontroverzný iránsky jadrový program. Teherán síce už vyjadril ochotu pripraviť pôdu pre ďalšie kontakty medzi Iráncami a skupinou známou ako 5+1 (USA, Francúzsko, Británia, Rusko a Čína plus Nemecko), ale svet očakáva predovšetkým konkrétne kroky Teheránu.
Za otvorenosťou prezidenta Rúháního vidí väčšina analytikov snahu dohodnúť sa so „zvyškom sveta“. Cieľom je zrušenie medzinárodných sankcií, ktorým Teherán čelí práve za doterajšiu neústupčivosť v jadrovom programe. S ochotou Teheránu rokovať by mohlo súvisieť aj rozhodnutie Moskvy odovzdať Iráncom úplnú kontrolu nad jadrovým komplexom v Bušere postaveného s ruskou pomocou. Samozrejme pod podmienkou, že Teherán zmení svoj postoj v otázke využívania jadrovej energie. Irán totiž doteraz odolával tlaku svetovej verejnosti, ktorá ho žiadala, aby prestal obohacovať urán nad hranicu, ktorej prekročenie je potrebné na ceste k výrobe jadrovej zbrane. V tejto súvislosti prezident Rúhání v článku v denníku Washington Post zverejnenom pred rokovaním VZ OSN nezabudol pripomenúť, že „konštruktívny postoj v diplomacii neznamená vzdať sa svojich práv“. Na druhej strane je vraj za obojstranne výhodnú spoluprácu, pretože „antagonistická mentalita studenej vojny znamená prehru pre všetkých“.