Súčasťou dokumentu je aj odsúdenie použitia chemických zbraní pri augustovom útoku, ktorý si vyžiadal stovky mŕtvych. Rezolúcia síce požaduje potrestanie vinníkov, ale neurčuje, kto je za incident zodpovedný. Stanovuje však, že Sýria okrem plnej spolupráce s OSN pri likvidácii svojich zásob chemických zbraní ich nesmie už viac používať, vyvíjať alebo skladovať.
Schválenie rezolúcie predstavuje diplomatický prielom v prístupe medzinárodného spoločenstva k občianskej vojne v Sýrii, ktorá trvá fakticky už dva a pol roka. Tri predchádzajúce návrhy rezolúcie namierenej proti sýrskemu vládnucemu režimu narážali na vytrvalé veto Ruska a Číny.
Ak Sýria podmienky rezolúcie poruší, bude BR OSN rokovať o novej rezolúcii a v nej žiadať na základe VII. článku Charty OSN sankcie vrátane použitia vojenskej sily.
Dohodu na texte rezolúcie vo štvrtok oznámil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov a neskôr aj jeho americký náprotivok John Kerry.
Lavrov v sobotu po hlasovaní povedal, že sa Rusko chce podieľať na likvidácii sýrskeho chemického arzenálu. Podľa Kerryho rezolúcia ukázala, že diplomacia je dostatočne mocná na to, aby viedla k „zneškodneniu najhorších vojnových zbraní“. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun dodal, že prijatie rezolúcie je „prvou nádejnou správou ohľadom Sýrie po veľmi dlhej dobe“. Podľa francúzskeho ministra zahraničia Laurenta Fabiusa si Bezpečnostná rada „konečne zaslúži svoj názov“. Šéf francúzskej diplomacie ale zároveň dodal, že ešte „sama o sebe Sýriu nezachráni“.
Americký prezident Barack Obama v piatok ešte pred hlasovaním podotkol, že dohoda o rezolúcii je „potenciálne veľké víťazstvo medzinárodného spoločenstva“. Moskva ale dala najavo, že vypracovanie rezolúcie považuje hlavne za svoj úspech.
V dokumente sa totiž napríklad hovorí, že sa členské štáty OSN majú vystríhať pomoci „protištátnym živlom“, teda povstaleckej opozícii. BR OSN zároveň podporila cieľ plánovanej mierovej konferencie v Ženeve v polovici novembra, ktorý predpokladá vytvorenie prechodnej vlády v Sýrii, ktorú by tvorili členovia súčasného režimu a protivládnej opozície na základe „vzájomnej dohody“.
Západ už dlhodobo plánuje, že bude opozícii dodávať zbrane, čo čiastočne neoficiálne už zrejme robí. A opozícia doteraz odmietala dospieť v mierovom rokovaní tak ďaleko, aby uzatvárala so súčasným režimom nejaké kompromisy. Jej jednoznačným cieľom doteraz bolo jeho zvrhnutie.
Sýrsky veľvyslanec pri OSN Bašár Džaafarí vyhlásil, že by Turecko, Saudská Arábia, Francúzsko, Katar a Spojené štáty, teda krajiny, ktoré sa aktívne zastávajú povstalcov, mali obsahu rezolúcie venovať zvýšenú pozornosť. Podľa neho by mohli byť na jej základe pohnané zodpovedať sa za „pokračovanie podpory povstalcom“. "Nemôžete privádzať teroristov z celého sveta, posielať ich do Sýrie v mene svätej vojny a potom predstierať, že budujete mier, "vyhlásil Džaafarí.
Sýrska protivládna opozícia rezolúciu uvítala. Šéf národnej koalície Ahmad Džarba podotkol, že by si síce prial, aby bola „jasnejšia“, ale že sa s ňou dokáže vyrovnať. Tiež povedal, že opozícia je pripravená sa zúčastniť plánovanej mierovej konferencie v Ženeve od polovice novembra, ktorá by ale tiež mala mať stanovený jasný cieľ. Všeobecne sa hovorí o pláne vzniku prechodnej vlády, ktorá by pripravila slobodné voľby. Podľa Džarbu ale z toho nemá vzniknúť nekonečný dialóg s vládnucim režimom.
Odporcu sýrskeho prezidenta Asada text rezolúcie o Sýrii sklamal
Rezolúcia požadujúca likvidáciu sýrskeho arzenálu chemických zbraní, ktorú v noci na sobotu schválila Bezpečnostná rada OSN, sklamala odporcov režimu sýrskeho autokratického prezidenta Bašára Asada.
Sýrsky exminister kultúry Rijád Agha, ktorý teraz žije v exile, napríklad kritizuje fakt, že text záväzného dokumentu sa zameral iba na otázku zničenia chemických zbraní.
Text rezolúcie môže byť podľa niekdajšieho ministra kultúry Aghu pochopený ako „povolenie na zabíjanie Sýrčanov všetkými zbraňami, len s výnimkou chemických a jadrových“. „Z tohto rozhodnutia má koniec koncov prospech len Izrael, pretože sa tým presunula rovnováha hrôzy,“ citoval portál All4Syria exministra, ktorý sa s Bašárovými názormi rozišiel.
Vyjadrenie k tomu, ako a kde by mali byť potrestaní ľudia zodpovední za augustový chemický útok pri Damasku, ktorý si podľa opozície vyžiadal stovky obetí, je príliš málo konkrétny, myslí si Agha. Dodal tiež, že k otázke politického riešenia situácie v tejto blízkovýchodnej krajine neprináša rezolúcia „nič nové“.
O rozhodnutí BR OSN informovala aj sýrska štátna agentúra SANA. V správach ale cituje výhradne sýrskeho veľvyslanca pri OSN Bašára Džaafarího a ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova. Ľavicový francúzsky denník Libération vo svojom sobotnom vydaní na situáciu v Sýrii napísal, že ešte pred troma týždňami bola hrozba vojenského zásahu západných štátov v Sýrii stredobodom pozornosti.
„Ľudia to mohli privítať, alebo to ľutovať, ale prinajmenšom svet tragédiu v Sýrii sledoval. Zdá sa, že tá doba nikdy neexistovala,“ okomentoval denník súčasný prístup k občianskej vojne v Sýrii. Podľa Libération z toho má radosť Asad, ktorý sa opäť stal dôležitým partnerom pre vyjednávanie.
