Za viac ako tridsať rokov sa lídri oboch krajín nerozprávali. Ľady prelomili až prezidenti Barack Obama a Hasan Rúhání. Ten navštívil USA v rámci vystúpenia na Valnom zhromaždení OSN. Špekulovalo sa, že by si mohli Obama a Rúhání dokonca podať ruky, k tomu však nedošlo. Iránsky líder však podľa agentúry Reuters prejavil záujem rozprávať sa s Obamom, a tak v piatok minulý týždeň Biely dom pripravil telefonickú konverzáciu. Tá trvala približne 15 minút.
"Vyjadrili sme vzájomnú politickú vôľu rýchlo vyriešiť atómový problém,“ uviedol Rúhání na sociálnej sieti Twitter. "Súhlasili sme s tým, že by sa mala pripraviť pôda na vyriešenie ďalších otázok vrátane regionálnych problémov.“
"Určite narazíme na dôležité prekážky pri ceste vpred a úspech nie je v žiadnom prípade zaručený. Verím však, že dosiahneme úplné riešenie,“ informoval o telefonickom rozhovore Obama. Podľa šéfa Bieleho domu by ústretovosť Teheránu mohla viesť k zmierneniu medzinárodných sankcií proti krajine, ktorú Západ podozrieva zo snahy vyrobiť atómové zbrane.
„Zvrhnutie Mosaddeka viedlo k šachovi a jeho režim viedol k ajatolláhovi Chomejnímu,“ zhodnotil Hakan Altinay z Brookingsovho inštitútu ostatných 60 rokov vzťahov Teherán-Washington. Muhammad Mosadek bol iránsky premiér, ktorého v roku 1953 pomohla odstrániť CIA. Krajinu prebral režim šacha Muhamada Rezú Pahlávího. Korupčná autoritatívna vláda vydržala aj s podporou Američanov do roku 1979. Potom islamská revolúcia vyniesla na čele štátu ajatolláha Chomejního. Z USA sa stal "Veľký Satan“.
Dá sa to zabudnúť? Zdá sa, že s Rúháním, ktorý v júni vyhral prezidentské voľby, sa otvorila šanca na novú kapitolu vzťahov.
"Je medzinárodne skúsený a má dobré kontakty doma. Podporuje ho aj ajatolláh Chameneí a nikdy sa nedostal pod vplyv Revolučných gárd,“ hovorí pre Pravdu o Rúháním Walter Posch, expert na Irán z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy.
"Irán pod vedením bývalého prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda ustavične hrozil USA, Európskej únii a Izraelu. Keď teraz Rúhání hovorí o mieri, je ľahšie aj pre amerického prezidenta, aby sa k nemu pridal,“ pripomína pre Pravdu okolnosti, za ktorých sa zrodila telefonická konverzácia, Jamsheed Choksy, profesor iránskych štúdií na Indianskej univerzite.
Akýkoľvek pokrok však stále visí na vlásku a má veľa odporcov na oboch stranách. Keď sa Rúhání vrátil do Iránu, privítali ho s nadšením jeho priaznivci, ale aj odporcovia kričiaci heslá ako smrť Amerike. V centre mediálnej pozornosti je najmä jadrový program Iránu, na stole sú však aj iné problémy. Podpora Iránu pre teroristov z Hizballáhu a Hamasu či vzťah Teheránu k sýrskemu prezidentovi Bašarovi Asadovi. Najmä však regionálna rivalita so Saudskou Arábiou, ktorá podľa niektorých pozorovateľov už dávno prerastá do čoraz otvorenejšieho konfliktu medzi šiitmi a sunnitmi.
"Máme tu veľa upodozrievania, či dokonca paranoje, že dôjde k nejakej tajnej dohode medzi Iránom a Amerikou,“ povedal pre denník New York Times Džamal Chašogi, známy saudskoarabský novinár, ktorý má blízko ku kráľovskej rodine Saudovcov.
"Môžu zmeniť režim, ale jedna vec, ktorá sa nezmení, je nepriateľstvo proti Izraelu,“ uviedol zase pre New York Times na adresu konverzácia medzi Ruháním a Obamom Uzi Rabi, šéf Centra pre blízkovýchodné štúdie na univerzite v Tel Avive.
"Priateľský tón sa môže podieľať na zmierení napätia. Diplomatické slová však nemôžu pretrvať bez taktického pokroku, ktorý bude znamenať zmenu v situácii s jadrovým programom a aj v ekonomickej oblasti,“ vysvetľuje Choksy. "Iránske politické a náboženské elity sú mimoriadne rozdelené v tom, či by mali veriť rokovaniam s USA a EÚ a akceptovať kompromis,“ tvrdí expert. Aká je v skutočnosti pozícia Rúháního, sa môže ukázať už pomerne rýchlo. "Všetci budeme čakať na detaily nového iránskeho návrhu o riešení otázky jadrového programu,“ myslí si Barbara Slavinová z Atlantickej rady. "Rúhání povedal, že chce dohodu do jedného roka. Keď je to tak, Irán bude musieť urobiť veľké ústupky,“ myslí si analytička.
„V prípade, že to Rúhání prežije na domácom fronte, a on musí, bude to znamenať, že romanticko-revoluční fanatici v Iráne skončili,“ zostáva optimistický Posch. "Čo sa týka vzťahov Teheránu so Západom, najprv je potrebné dosiahnuť pokrok pri jadrovom probléme. Neskôr je možné hľadať spoločné záujmy v regióne, ako je napríklad Afganistan,“ domnieva sa odborník.
Rúhání sa už s Američanmi rozprával
V roku 1986 sa súčasný iránsky prezident Hasan Rúhání stretol s delegáciou Američanov v Teheráne. Už trocha vyblednutý príbeh, ktorý bol súčasťou známej aféry Irangate, pripomenul magazín Foreign Policy. Rúhání bol v tom čase zahraničnopolitický poradca iránskej vlády. Stretol sa predstaviteľmi americkej Národnej bezpečnostnej rady, medzi ktorými bol podplukovník Oliver North. USA už v roku 1986 dodávali Iránu zbrane, Washington chcel, aby Teherán zatlačil na radikálne skupiny, ktoré zadržiavali amerických občanov. Z predaja zbraní Iránu USA financovali antikomunistických povstalcov v Latinskej Amerike. Tento plán do veľkej miery pripravil North. Podľa Foreign Policy však Američania stretnutím s Rúháním v roku 1986 sledovali aj nadviazanie kontaktov s umiernenými členmi režimu. Súčasná iránska hlava štátu vraj tiež vtedy pomýšľala na zlepšenie vzťahov so Spojenými štátmi. "Sme pripravení počúvať o všetkých oblastiach. Hoci viem, že sa na všetkom nezhodneme, na niektorých veciach sa dohodneme,“ povedal podľa Foreign Policy pred takmer tridsiatimi rokmi Rúhání Američanom.