Konflikt sa uskutočnil medzi vtedajším prodemokratickým prezidentom Borisom Jeľcinom a sovietskymi komunistickými sympatizantmi.
Armáda však zasiahla, podporila demokratické zmeny a podľa historikov zabránila tomu, aby sa Rusko ocitlo v chaose. Jeľcinove rozhodnutie vyslať proti jeho odporcom ozbrojené zložky však dodnes Rusi vnímajú ako kontroverzné.
Vzťahy medzi Jeľcinom a parlamentom sa zhoršovali ešte pred vypuknutím krízy. Prezident 21. septembra 1993 parlament rozpustil napriek tomu, že ústava mu to neumožňovala. Jeľcin však svoj krok zdôvodňoval referendom z apríla toho isté roku.
Poslanci reagovali s nevôľou, prezidenta zvrhli a do čela štátu dosadili viceprezidenta Alexandra Ruckoja. Situácia sa vyhrotila 3. októbra, keď demonštranti odstránili policajné zátarasy v okolí parlamentu a pokúsili sa zničiť Ostankinskú televíznu vežu.
Armáda následne na Jeľcinov pokyn demonštrantov, z ktorých viacerí boli ozbrojení, pozatýkala. Podľa vládnych odhadov prišlo pri zásahu o život 187 ľudí, mimovládne organizácie však tvrdia, že obetí bolo až takmer 2 000.