Piatkové vyhlásenie ceny za mier za rok 2013 bude jedným z vrcholov tohtoročného týždňa udeľovania „nobeloviek“, ktorý sa začne už v pondelok vyhlásením laureátov za fyziológiu alebo medicínu.
Zoznam nominovaných na cenu za mier je rekordný – 209 jednotlivcov a 50 organizácií. A pestrý – je v ňom pakistanské dievča Malala, ktoré postrelili talibanci, americký vojak Bradley Manning, ktorý poskytol tajné dokumenty serveru Wikileaks, či napríklad ruský prezident Vladimir Putin. Vlani dostala túto prestížnu cenu Európska únia za premenu kontinentu vojen na kontinent mieru a porozumenia.
Cena nádeje
Pred tromi rokmi ocenený Liou však stále zostáva v čínskom väzení. V roku 2009 ho odsúdili na 11 rokov za podkopávanie autority štátu. "Nemám žiadnych nepriateľov a necítim nenávisť,“ povedal v záverečnej reči na súde Liou.
Možno je však Nobelova cena za mier symbolom nádeje aj pre čínskeho disidenta. Nie na to, že sa dostane spoza mreží, ale na to, že príde čas, keď sa svet zmení. Keď v roku 1991 získala ocenenie barmská demokratická líderka Aun Schan Su Ťij, vo väzení ju držala miestna junta. Trvalo takmer ďalšie dve desaťročia, kým sa dostala na slobodu. Su Ťij bývalý líder barmského vojenského režimu Than Šwe vraj nenávidel natoľko, že sa hneval, keď niekto v jeho prítomnosti vyslovil jej meno.
"Neviem, či to tak bolo, ale ľudia to hovoria,“ odpovedala držiteľka Nobelovej ceny za mier na otázku Pravdy, čo cíti k svojmu žalárnikovi. "Ja som jeho meno určite počula často. Nemám naňho ťažké srdce ani na nikoho iného. Pozerám sa na to iným spôsobom. Bolo to moje rozhodnutie, že som sa postavila za demokraciu, za politické zmeny, lebo som si myslela, že je to správne pre našu krajinu. Than Šwe to zjavne vnímal inak. Nebudem sa však naňho sťažovať,“ povedala Su Ťij na konferencii Fórum 2000: Spoločnosti v prerode.
Vyzerá to tak, že na Nobelovu cenu za mier je potrebné byť pripravený. Je to bremeno a bez ohľadu na to, čo hovorí Nobelov výbor, vždy ide aj o politické rozhodnutie. Jedno také určite padlo v roku 2009. Ocenenie vtedy získal americký prezident Barack Obama "za mimoriadne úsilie posilniť medzinárodnú diplomaciu a spoluprácu medzi ľuďmi“.
Prekvapený Obama
Ťažko mohlo dôjsť k väčšiemu prekvapeniu. Obama nebol v tom čase v úrade ani rok. Ocenenie tak nevyznelo len ako podpora jeho diplomatických činov, ale aj ako pokus ovplyvniť jeho budúce rozhodnutia.
"Nemyslím si, že by bola Nobelova cena veľmi úspešná pri podpore mierových aktivít. Skôr je jej poslanie v tom, že zviditeľní, čo sa už dosiahnuť podarilo,“ povedal pre Pravdu Daniel Serwer, expert na medzinárodné vzťahy z Univerzity Johna Hopkinsa. Serwer vie z vlastnej skúsenosti, o čom hovorí. Pracoval na americkom ministerstve zahraničných vecí. Podieľal sa na vytvorení Daytonskej dohody, ktorá ukončila v roku 2005 krvavý konflikt v Bosne a Hercegovine.
"Ocenenie pre prezidenta Obamu bolo neobvyklé v tom, že sa snažilo ovplyvniť súčasné udalosti. Nepovedal by som, že to bol veľký úspech,“ vysvetľuje Serwer. "Obama sa dnes snaží o diplomatické riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, o rokovania s Iránom, s Talibanom aj v Sýrii. Nemyslím si však, že to má nejakú spojitosť s Nobelovou cenou,“ hovorí expert.
"Pravdepodobne to bolo predčasné ocenenie. Podľa mňa nikto vtedy nebol prekvapený viac ako samotný Obama. A čo sa týka americkej politiky, Nobelov výbor veľmi prezidentovi nepomohol,“ pripomína pre Pravdu aj Marylin McMorrowová z Georgetownskej univerzity, ktorá sa zaoberá dosahom Nobelovej ceny za mier na medzinárodnú politiku.
Čo chcel Alfred Nobel
Podľa odborníčky sa dá povedať, že v histórii neraz išlo o ocenenie, ktoré sa dávalo, tak povediac, za celoživotné dielo. "Keď Nobelov výbor použije cenu tak, že chce priamo pôsobiť na udalosti, je riziko, že sa pomýli. Myslím si však, že Afred Nobel práve takto ocenenie vnímal. Nobelovka stále prepožičia laureátovi istú morálnu autoritu,“ tvrdí McMorrowová. Kto je teda ideálny kandidát? "Nelson Mandela a Frederik Willem de Klerk,“ pridáva Serwer príklad z minulosti.
Spolu ukončili apartheid aj "načasovanie“ udelenia ceny sa dobre vydarilo. Mandela a de Klerk ju získali v roku 1993. Ocenenie teda bolo vyjadrením uznania za to, čo sa im už podarilo. Zároveň to bol ďalší impulz na pokračovanie zmien v Juhoafrickej republike. O rok sa v JAR konali voľby a Mandela sa stal prezidentom.
A kto by si cenu zaslúžil dnes? "Mojimi kandidátmi by boli Bill a Melinda Gatesovci,“ vyhlásila McMorrowová. "Zdôvodnila by som to tým, ako dokázali využiť zisky z technológií, ktoré sú pre náš dnešný svet nevyhnutné. Rovnakým spôsobom to urobil svojho času Alfred Nobel.“
Nobelova cena mieru – najslávnejšia pocta na celom svete
Foto: Nobelprize.org
- Cena vzišla zo závetu Alfreda Nobela.
Vynálezca dynamitu neznášal vojny** a nepochyboval o tom, že jeho objav bol zneužitý v ozbrojených konfliktoch. Prepracovaný a trpiaci problémami so srdcom v novembri 1895 spísal poslednú vôľu (o necelý rok zomrel). Akadémii vied odkázal 32 miliónov švédskych korún. Niektorí pozostalí napadli platnosť testamentu, ale neuspeli. V máji 1900 bola založená Nobelova nadácia a v roku 1901 ako prví získali cenu švajčiarsky spisovateľ Jean Henri Dunant, spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, a francúzsky ekonóm Fréderic Passy, ktorý sa angažoval za mier.
- O udelení ocenenia sa rozhoduje v sídle Nórskeho Nobelovho výboru.
Uzávierka nominácií je každoročne 1. februára.** Nasleduje posudzovanie navrhnutých. Päťčlenný výbor vždy na začiatku októbra vyberie nositeľa ceny. Laureátom sa stane ten, kto získa väčšinu hlasov (čiže stačí podpora troch členov). Jeho meno sa dozvie svet v tomto roku 11. októbra (v piatok pred obedom). Pocta sa v Osle odovzdáva tradične až 10. decembra, čo je výročie Nobelovej smrti. Ocenený dostane diplom, medailu a finančnú prémiu.
- Po odovzdaní ceny nasleduje banket v priestoroch štokholmskej radnice.
Na prvej akcii v roku 1901 sa zúčastnilo 113 hostí (výlučne mužov). Ako začala rásť prestíž ocenenia, rady prítomných sa rozširovali a v súčasnosti dostáva pozvánku celkovo 1 300 osôb. Stará sa o nich 210 čašníkov a čašníčok a 20 kuchárov a kuchárok. Jedlá kopírujú škandinávsku kuchyňu. Hostia sedia za 65 stolmi. Dôstojnosť banketu skrášľujú kvety, ktorých býva až 23-tisíc kusov.
- O deň neskôr, čiže 11. decembra, sa koná koncert na počesť nositeľa Nobelovej ceny mieru.
Sprievodné podujatie malo svoju premiéru v roku 1994. Býva v aréne Spektrum v Osle, hlavným hudobným telesom je Nórsky rozhlasový orchester. Hviezdne obsadenie sa prejavuje tak medzi spevákmi, ako aj pri pohľade na dvojice moderátorov. Vlani prijali túto úlohu americká herečka Sarah Jessica Parkerová a škótsky herec Gerald Butler. Medzi spievajúcimi v minulom roku najviac upútalo pozornosť meno Austrálčanky Kylie Minogueovej (na snímke).
- Najmladšími laureátkami sa stali dve ženy.
Obe mali v čase ocenenia 32 rokov. V prvom prípade to bola severoírska mierová aktivistka Mairead Maguierová (v roku 1976). Vekovo rovnaká bola pred dvomi rokmi Tawakkul Karmánová (na snímke). Stala sa vtedy prvou arabskou a druhou moslimskou nositeľkou ceny mieru. Bola tvárou povstania v Jemene. Bojovníčka za ľudské práva vedie organizáciu s názvom Novinárky bez okov.
- Čakanie na poctu môže byť veľmi zdĺhavé.
Presvedčil sa o tom Joseph Rotblat. Cenu za mier mu udelili, keď mal už 87 rokov. Bol britský fyzik pochádzajúci z Poľska. V roku 1957 sa stal spoluzakladateľom Pugwashskej konferencie, ktorá sa zamerala na obmedzenie vojnových konfliktov a medzinárodné odzbrojenie. Poctu získal v roku 1995 a hoci sa už začínal blížiť k deväťdesiatke, zomrel až 96-ročný.