Príkaz z roku 313 vydal rímsky cisár Konštantín I., ktorý sa v Niši – vtedy rímskom meste Naissus, medzi rokmi 272 až 285 narodil. Rímskokatolícka cirkev svojho zástupcu na slávnosť nevyslala.
Na oslavách bol prítomný ekumenický konštantinopolský patriarcha Bartolomej, jeruzalemský patriarcha Theofilos, hlava ruskej pravoslávnej cirkvi Kiril, srbský patriarcha Irinej a zástupcovia pravoslávnych komunít z Albánska, Cypru, Poľska, Slovenska a ďalších krajín.
Aj rímskokatolícka cirkev oslavovala v Niši edikt, ale stalo sa tak už minulý mesiac na slávnostnej omši za prítomnosti pápežského vyslanca Angela Scolu, ten patril podľa médií k hlavným favoritom jarného konkláve vo Vatikáne. Neprítomnosť rímskokatolíckych duchovných na oslavách je podľa srbských médií prejavom cirkevného rozkolu oboch veľkých kresťanských cirkví.
Ten trvá od 11. storočia a napriek snahám oboch strán o dorozumenie sa ho doteraz nepodarilo preklenúť. Patriarcha Bartolomej pri slávnostnej kázni spomenul veriacich na Blízkom východe, v Sýrii, Egypte, Iraku alebo Nigérii, ktorí sa stali obeťami vojnových udalostí a náboženskej alebo etnickej neznášanlivosti.
Oslavy v Niši boli podľa agentúry Reuters predovšetkým manifestáciou srbsko-ruskej duchovnej solidarity. Rusko je blízkym spojencom Belehradu a rovnako ako Srbsko odmieta uznať nezávislosť bývalej srbskej provincie Kosova.