Ja ako český premiér? Nie teraz, hovorí Michal Hašek

V narážke na premiérske ambície však dodáva, že politika ho naučila prísloviu nikdy nehovor nikdy. Michal Hašek, prvý podpredseda Českej strany sociálnodemokratickej (ČSSD). Po voľbách do Poslaneckej snemovne, ktoré budú koncom októbra, by si dokázal predstaviť jednofarebnú vládu. „Bola by menšinová, podporovať by ju mohlo viacero strán,“ povedal pre Pravdu. Rozhovor poskytol v Kyjove, ktorý sa nachádza v Juhomoravskom kraji, v ktorom Hašek pôsobí ako hajtman.

ČSSD zrejme vyhrá voľby, ale určite by ste chceli získať viac ako 25 percent hlasov, ktoré predpovedajú prieskumy verejnej mienky. Prečo hlavná ľavicová strana nedokáže osloviť viac voličov?
Je evidentné, že ČSSD zostane hegemónom českej ľavice. Faktom však je, že ani počas šéfovania Jiřího Paroubka, ani pod vedením súčasného predsedu Bohuslava Sobotku sa sociálnej demokracii nepodaril husársky kúsok ako Robertovi Ficovi na Slovensku. Postupne zjednotil stredoľavicové strany pod krídla Smeru a je jasné, že v súčasnosti nemá v krajine konkurenciu.

Hovorme o príčinách nedostatkov v ČSSD.
Predvolebné prieskumy nám dávajú viac hlasov, ako ste povedali. Je to v rozpätí 25 až 33 percent. Voľby sa uskutočnia koncom októbra, dovtedy zostáva ešte pomerne veľa času. Chcem zdôrazniť, že istotne cítim pokoru k voličom. Pred voľbami v roku 2010 sa Paroubek už chystal nasťahovať do sídla vlády ako budúci premiér, listami oslovoval viacerých politikov s ponukou ministerských kresiel, ale všetko dopadlo inak. Čo sa týka mňa, urobím maximum, aby sa ČSSD priblížila k výsledku v krajských voľbách z roku 2008. (Táto strana vtedy získala takmer 36 percent hlasov, pozn. red.)

Vytiahli ste rok 2008, ale o štyri roky neskôr ČSSD zaznamenala horší volebný zisk.
Pred piatimi rokmi nastalo oranžové cunami. Naši kandidáti boli zvolení za hajtmanov vo všetkých 13 krajoch. Rok 2012 považujem tiež za úspech, lebo sme obhájili 11 postov. Pripomeniem, že sme čelili tlaku pravicovej vlády, ktorá presadzovala škrtanie v prevode peňazí do regiónov.

Komunisti si v Česku udržiavajú značnú popularitu. Čo hovoríte o ich politike?
U nás predstavujú problém, kým na Slovensku majú zanedbateľnú podporu. Komunistická strana sa nedokázala premeniť, stále platí uznesenie ČSSD, že s ňou nepôjdeme do koalície. Priama spolupráca vo vláde je zakázaná. Osem rokov od prijatia spomínaného uznesenia sa však posunul pohľad sociálnej demokracie na komunistov. Vedeli by sme si predstaviť, keby podporili menšinovú vládu ČSSD. Časť zodpovednosti za vývoj v štáte by niesli v parlamente, kde by súhlasili s programovým vyhlásením kabinetu.

Považujete za názorovo blízku Stranu práv občanov Zemanovci (SPOZ), ktorú založil prezident Miloš Zeman?
SPOZ má šancu dostať sa do Poslaneckej snemovne. V prieskumoch sa pohybuje na úrovni 5 percent. Ak sa ocitnú v dolnej komore parlamentu, potom som presvedčený, že aj oni by mali sedieť za rokovacím stolom so sociálnou demokraciou. Na základe programových prienikov by sme mohli hľadať cestu k podpore jednofarebnej menšinovej vlády ČSSD.

Je známe, že by sa vám pozdávala aj spolupráca s ľudovcami. Lenže to je ťažká predstava, že si s vami sadnú kresťanskí politici spolu s komunistami.
Deje sa tak v Juhomoravskom kraji – hovorím o regionálnej koalícii v Juhomoravskom kraji, kde žije najviac veriacich v celej Českej republike. Mohol by som sa vyhnúť špekuláciám a povedať, že o možných podobách vládnej koalície sa hovorí až po voľbách. Nespravím to, lebo hrám s otvorenými kartami. Viem si predstaviť, že rokujeme so SPOZ, komunistami a ľudovcami o podpore menšinovej vlády ČSSD. Samozrejme, že nedokážem povedať, či si nakoniec všetci tľapneme.

Českí komunisti chodia klásť vence Klementovi Gottwaldovi, obdivne sa vyjadrujú o severokórejskom režime, spochybňujú upáleného Jana Palacha atď. Neprekáža vám, že takíto politici by podporovali menšinovú vládu ČSSD?
Všetci komunisti takí nie sú a musím rešpektovať, že ich stranu by volilo približne 15 percent občanov. Sú veci, v ktorých máme k sebe blízko – podpora fungovania verejných služieb, zabezpečenie bezplatného zdravotníctva založeného na poistení, vyplácanie dôchodkov štátom, lebo záležitosť penzií nemožno prenechať privátnym fondom. Samozrejme, že sú oblasti, kde sa nezhodneme. Čítal som napríklad text mladých komunistov, z ktorého fakticky vyplýva, že by chceli zoštátniť súkromné výrobné prostriedky. Som proti znárodneniu. Tiež nesúhlasím s tými komunistami, čo presadzujú vystúpenie z NATO. Vyhlasujem, že Česko si má plniť spojenecké záväzky.

Z Pražského hradu prenikla špekulácia, že Zeman by nepoveril zostavením vlády šéfa víťaznej strany, ale niekoho iného z jej radov. S prezidentom máte veľmi dobrý vzťah, prijali by ste túto úlohu a ako korunný princ ČSSD by ste zobrali korunu z hlavy Bohuslava Sobotku, ktorý vedie sociálnu demokraciu?
ČSSD už mala viacero korunných princov. Kde sú teraz? Je to rovnaké ako s rebríčkami popularity. Veľa politikov sa ukája tým, že sledujú svoju obľúbenosť v prieskumoch verejnej mienky… Pripomeniem Stanislava Grossa, našli by sa ďalší. Na poslednom zjazde som kandidoval za podpredsedu a za šéfa som podporil Sobotku. Delegáti si želali, aby ČSSD postupovala jednotne; aby zasypala vojnové zákopy, ktoré vznikli na jar 2003, keď v zahanbujúcej voľbe sociálna demokracia nehlasovala jednohlasne za Zemana ako prezidentského kandidáta. Preto som bol rád, že začiatkom tohto roku ho ČSSD verejne podporila v druhom kole historicky prvých českých priamych volieb hlavy štátu. Čo sa týka Sobotku, máme odlišné názory, ale podľa mňa diskusia je korením demokracie.

Navonok to však vypovedá niekedy o nejednote v radoch ČSSD, pričom ste povedali, že strana potrebuje jednotu.
Kedysi sa nám vyhadzovalo na oči, že sme strana jedného muža, ako sa o nás hovorilo počas Paroubkovej éry, a teraz sa sociálnej demokracii vyčíta, že má kolektívne vedenie? Zrazu nás české médiá napádajú, že sme rozpoltení, že sa hádame.

Lenže presne taký dojem vznikol, keď Sobotka nechcel vidieť úradnícku vládu Jiřího Rusnoka a vy ste jej podporu presadzovali.
Zopakujem, že diskusia je korením demokracie. Pýtajme sa, ako vyzeralo riešenie. Sobotka nakoniec navrhol uznesenie o vyslovení dôvery tejto vláde, jednomyseľne súhlasilo predsedníctvo ČSSD a rovnako hlasovali všetci naši poslanci. Neverte tomu, čo zvyknú tvrdiť niektoré české pravicové médiá. Sobotka a Hašek nevedú vojnu. Vymieňajú si názory. Vo finále sa vždy dohodneme tak, aby to vyhovovalo záujmom našich voličov a nášmu programu. Vrátim sa ešte k podstate otázky.

K úvahe, že by ste sa stali premiérom?
Predpokladám, že ak ČSSD zvíťazí vo voľbách, tak to bude Sobotka, kto sa vyberie za prezidentom, aby ho poveril zostavením vlády.

Toto hovoríte vy, ale Zemanov kancelár Vratislav Mynář poznamenal, že prezident by si mohol vybrať politika, ktorý získa najviac preferenčných hlasov.
Chcete sa rozprávať o vnútorných pomeroch v ČSSD, ale pre mňa je podstatné, že Sobotka aj ja rovnako chceme pomôcť Českej republike, na ktorú doľahla hospodárska kríza. Na Slovensku ste zažili už niekoľko rokov riadenia štátu Ficom, ale Česko prešlo v poslednom období doslova genocídou pravicového vládnutia. Pripravovala sa dokonca privatizácia zdravotníctva či fakticky aj odovzdanie kľúčových informačných systémov sociálnych dávok do súkromných rúk. Mohol by som pokračovať vo výpočtoch. Reštitúcie cirkevného majetku… Nespochybňujeme to, ale pýtame sa, ako pravica vyrátala cenu poľnohospodárskej pôdy. Až 40 českých korún za štvorcový meter? Bežte za roľníkom, opýtajte sa ho, kto by mu ponúkol takú vysokú cenu. Rovnako to platí o lesnej pôde. Bol to pravicový tunel storočia. Navyše nebezpečný v širšej súvislosti.

Prečo?
Nedávno sa mi dostali do ruky dôkazy o jednom ráde, ktorý požiadal o vrátenie pôdy. Z dokumentov vyplýva, že majetky im zhabala československá vláda v roku 1946, lebo niektorí členovia rádu boli členmi SS. Kam by sme sa dostali? Toto by bolo nebezpečné aj pre Slovensko. Ideme pred 25. február 1948, čo je časová hranica reštitučných nárokov? Smerujeme tak ďaleko, že hrozí prehodnotenie povojnového usporiadania, a teda aj odsunu Nemcov a Maďarov z vtedajšieho Československa? Dospejeme až tam, že niekto sa obráti na európske súdy s tým, že chce naspäť majetok s poukázaním, že Benešove dekréty vlastne neplatia?

Vráťme sa k trojuholníku Hašek – Sobotka – Zeman. Prezident má k vám zjavne blízko, keďže neletel do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN, ale namiesto toho pricestoval pred voľbami do kraja, kde ste hajtman.
Návštevu vnímam ako prejav záujmu o dianie v celej Českej republike. Celý čas sa v Juhomoravskom kraji správal nadstranícky. Priznávam však, že prezident má ku mne pravdepodobne bližšie ako k Sobotkovi. Zrejme som chcel viac ako Sobotka, aby bol Zeman zvolený za hlavu štátu. Zdôrazňujem však, že som hráč vo farbách ČSSD. Nie som Zemanov lokaj ani jeho predĺžená ruka, ktorá by ovplyvňovala chod sociálnej demokracie podľa prezidentovho želania. So Sobotkom zhodne hovoríme, že o sociálnej demokracii sa bude rozhodovať v našom sídle, nie na Pražskom hrade.

Priamočiara otázka: Hoci ste povedali, že Sobotka by si mal prevziať poverenie zostaviť vládu, tak snívate o funkcii premiéra?
Česká politika ma naučila prísloviu nikdy nehovor nikdy. Jedným dychom však dodávam, že nie teraz. Aktuálne nemám premiérske ambície. Vládu by mal viesť líder víťaznej strany. Zeman by mal poveriť Sobotku.

Teší vás, že sa na Hrad dostal Zeman, ale prezidentským kandidátom ČSSD v prvom kole volieb bol senátor Jiří Dienstbier. Zhorel, čo vyznelo ako zlá vizitka sociálnej demokracie.
Keď sa rozhodovalo o tom, koho vyberieme za nášho kandidáta, podporoval som ekonóma Jana Švejnara. Má veľa skúseností. Naopak, nemám rád politické kométy – niekoho, kto sa zjaví ako zvestovateľ pravdy a zhorí ako meteorit. Dienstbier bol najpopulárnejší politik v Českej republike, ale nestála za ním žiadna významná práca. Mnohí ho volili za senátora, lebo otca mal disidenta a neskôr známeho politika. Dodám, že prezidentom má byť človek, ktorý završuje politickú kariéru, a nie ten, čo ju iba začína.