Vyznamenaní experti vo svojom diele opísali, ako bunky organizujú svoje aktivity a bránia vzniku chaosu. Objav podľa agentúry AP pomáha vysvetliť procesy, ako uvoľňovanie inzulínu do krvi, komunikácia medzi nervovými bunkami či napádanie buniek vírusmi.
V roku 2012 získal cenu britský vývojový biológ Sir John B. Gurdon a japonský lekár Sinji Jamanaka za objav, že zrelé bunky môžu byť preprogramované a stať sa pluripotentnými.
Laureátov na Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu vyhlasujú každý rok v októbri v štokholmskom Karolínskom inštitúte. V deň voľby zasadnú členovia Nobelovho zhromaždenia, aby väčšinovým hlasovaním zvolili ocenených.
Rozhodnutie zhromaždenia je konečné a bez možnosti odvolania. Mená laureátov oznamujú na tradičnej tlačovej konferencii.
Na vyznamenaných čaká okrem finančnej čiastky vo výške ôsmich miliónov švédskych korún (takmer jeden milión eur) aj účasť na slávnostnom ceremoniáli, ktorý sa uskutoční v deň výročia úmrtia Alfréda Nobela 10. decembra.
James Rothman (62)
Foto: SITA/AP, Anonymous
- Profesor chémie na univerzite v Yale v New Heaven, kde vedie katedru chémie oddelenia bunkovej biológie.
- Narodil sa 3. novembra 1950 v Haverhill v štáte Massachusetts. V roku 1971 získal bakalársky titul na univerzite v Yale, potom absolvoval doktorandské štúdium na Harvardovej univerzite. V rokoch 1976 až 1978 absolvoval postdoktorandské štipendium na Massachusettskom technickom inštitúte (MIT).
- V roku 1978 začínal ako odborný asistent v odbore biochémia na Stanfordskej univerzite v Kalifornii (od roku 1984 tam bol profesorom) a v roku 1988 sa stal profesorom na Princetonskej univerzite v New Jersey.
- V roku 1992 prevzal vedenie programu bunkovej biochémie a biofyziky v Sloanovom a Ketteringovom stredisku pre výskum rakoviny (MSKCC) v New Yorku. V roku 2004 sa stal profesorom na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a riaditeľom tamojšieho centra pre biochémiu. Od roku 2008 pôsobí ako profesor na univerzite v Yale.
- Je držiteľom množstva ocenení, okrem iného prestížnej americkej Ceny Alberta Laskera za lekársky výskum (2002).
Thomas Südhof (57)
Foto: SITA/AP, Mary Altaffer
- Profesor biochémie, známy štúdiami synoptického prenosu. Jeho výskum od roku 1986 položil základy súčasnému vedeckému porozumeniu problematiky prenosu materiálu v bunkách ľudského tela.
- Narodil sa 22. decembra 1955 v nemeckom Göttingene. VŠtudoval medicínu na univerzite v Aachene, na Harvarde a na Göttingenskej univerzite. Neurovedou sa začal zaoberať na doktorandských štúdiách v Ústave Maxa Plancka pre biofyzikálnu chémiu.
- V roku 1983 odišiel do USA, kde pokračoval vo výskume na oddelení molekulárnej genetiky juhozápadného lekárskeho ústavu pri Texaskej univerzite v Dallase. V roku 1986 si tam otvoril vlastné laboratórium. Výskum vykonával aj v Lekárskom ústave Howarda Hughesa. V roku 2008 prešiel na Stanfordovu univerzitu, kde teraz pôsobí ako profesor molekulárnej a bunkovej fyziológie, psychiatrie a neurológie.
Randy Wayne Schekman (64)
Foto: Nobelprize.org
- Biológ na Lekárskom inštitúte Howarda Hughesa a profesor molekulárnej a bunkovej biológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley, kde pôsobí už od roku 1976.
- Narodil sa 30. decembra 1948 v meste Saint Paul v Minnesote.
- V minulosti bol tiež šéfredaktorom oficiálneho magazínu americkej Národnej akadémie vied (NAS), ktorej členom je od roku 1992, a ako editor pôsobí v ďalších vedeckých médiách.
- Doktorát získal v roku 1975 na Stanfordskej univerzite za štúdium týkajúce sa replikácie DNA.
- Je držiteľom mnohých ďalších prestížnych cien. Okrem tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu získal v roku 2002 spoločne s Jamesom Rothman prestížnu americkú Cenu Alberta Laskera za lekársky výskum (2002).
Zaujímavosti o Nobelovej cene za fyziológiu alebo medicínu
201 ľuďom udelili Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu medzi rokmi 1901 a 2012.
38 razy získal cenu len jeden laureát.
10 žien doteraz dostalo Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
32 rokov bol vek najmladšieho laureáta ceny za medicínu, Fredericka G. Bantinga, ktorého ocenili v roku 1923 za objav inzulínu.
87 rokov bol vek najstaršieho lekárskeho laureáta, Peytona Rousa, keď v roku 1966 dostal cenu.
57 je priemerný vek laureátov Nobelovej ceny vo fyziológii alebo medicíne.