Extrémisti z dnes už zakázaného hnutia Moslimské bratstvo tak potvrdzujú proklamované odhodlanie protestovať proti zvrhnutiu ich lídra exprezidenta Muhammada Mursího nátlakovými ozbrojenými akciami. Akoby chceli zosadenú hlavu za každú cenu opäť dosadiť do prezidentského kresla. „Stúpenci Mursího nemajú v tomto smere žiadnu šancu. Napriek tomu nechcú ustúpiť. Aj to dokazuje ich malosť,“ povedala ešte v auguste pre portál Lidovky.cz arabistka Milena Farahatová.
Ak podľa nej radšej zničím štát a svoje záujmy postavím nad záujmy krajiny, tak nemám v jej vedení čo robiť. Zároveň predpovedala, a najnovší vývoj jej dal za pravdu, že Moslimské bratstvo neuzná politickú porážku a bude kopať okolo seba až do konca.
Veľká časť Egypťanov si koncom septembra po zákaze činnosti Moslimského bratstva, ktoré hlása návrat ku koreňom islamu a často šíri radikálne myšlienky, vydýchla. Ukazuje sa však, že predčasne. Vylúčenie bratstva z politickej scény je totiž iba začiatkom terorizovania obyvateľstva zo strany islamských radikálov. Na druhej strane aj kroky dočasnej moci v Káhire sú iba začiatkom.
„Zákazom činnosti hnutia sa ešte nič nekončí,“ cituje agentúra MENA hovorcu ústavného výboru Muhameda Salmavího. Výbor má podľa neho za úlohu „deislamizovať“ spoločnosť cestou zmeny ústavy, ktorú presadil dnes už odvolaný prezident Muhammad Mursí.
Podľa väčšiny pozorovateľov oba „začiatky“ však znamenajú koniec možnosti diplomatického riešenia súčasných vnútropolitických problémov Egypta a zároveň ďalšiu eskaláciu politickej krízy v krajine. Najhoršie na tom je, že aj umiernené sily v Moslimskom bratstve sa čím ďalej, tým viac budú radikalizovať, a to je živná pôda pre islamských extrémistov.
Tí pochovali, aspoň nateraz, oficiálnu činnosť hnutia, najstaršej organizácie v moslimskom svete. Bratia budú však pracovať v ilegalite, s čím majú dlhoročné skúsenosti ešte z čias tridsaťročného prenasledovania režimom Husního Mubaraka.
