„Pravidlá sa musia zmeniť. Nezáleží na tom, či sú prísnejšie, alebo voľnejšie. Pravdou je, že celá vec nefunguje a je potrebné dať ju do poriadku. V tejto chvíli budujeme cintorín na našom Stredozemnom mori,“ odkázal podľa BBC Európe maltský predseda vlády Joseph Muscat.
Cesta smrti
Minulý piatok zahynulo asi 120 kilometrov od talianskeho ostrova Lampedusa približne 30 ľudí. Na lodi, ktorá sa dostala do maltských vôd, boli asi dve stovky utečencov. Medzi obeťami nešťastia sú podľa Muscata aj deti.
Pred menej ako dvoma týždňami si jedna z najväčších námorných tragédií za posledné desaťročia vyžiadala pri brehoch Lampedusy viac ako 300 obetí.
"Bolo to ako cesta smrti, samovražedná cesta. Nikto nám nepovedal, že to bude také zložité,“ povedala pre BBC žena zo Sýrie, ktorá prežila. "Zomierali sme doma a čelili sme smrti aj tu,“ hovorí Sýrčanka, ktorá si neželala byť menovaná. Podľa nej je dôležité, aby žila v pokoji, ktorý vo vlasti nemala. "Nie je podstatné, či to bude v Taliansku, vo Švédsku alebo v Nemecku,“ vraví.
Problémom však zostáva, že to v skutočnosti dôležité je. "Je to obrovská tragédia, nikto z európskych politikov nemôže ujsť otázkam. Je však veľa systémových dôvodov, pre ktoré je nepravdepodobné, že sa veci zmenia,“ povedal pre Pravdu Christian Kaunert, expert na európsku politiku z univerzity v Dundee.
Podľa experta súčasný systém týkajúci sa imigrantov zvýhodňuje štáty EÚ na severe. "Žiadatelia o azyl to musia urobiť v prvej krajine únie, na ktorej územie sa dostanú. Väčšina ľudí vždy príde cez Španielsko, Taliansko, Maltu či Grécko. Tieto krajiny sú v systéme zjavne znevýhodnené. Azylanti sa len ťažko dostanú na územie Nemecka, Francúzska, Británie či Škandinávie. Nie je v záujme týchto silných štátov, aby sa systém radikálne zmenil,“ myslí si Kaunert.
Fotografie stoviek rakiev na Lampeduse však obleteli svet a ostrov navštívil aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso či taliansky premiér Enrico Letta. EK prisľúbila finančnú pomoc. Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová má plán, podľa ktorého by bolo možné monitorovať migrantov v Stredozemnom mori oveľa intenzívnejšie. Agentúra Frontex, ktorá by to mala mať na starosti, však má podľa BBC v roku 2013 rozpočet 85 miliónov eur. V roku 2011 to bolo ešte 118 miliónov.
Pevnosť Európa
Stránka Fortress Europe (Pevnosť Európy) uvádza, že najmä vo vodách Stredozemného mora našlo na ceste do Európy za ostatné tri roky smrť najmenej 3 637 utečencov. Len vlani sa na starý kontinent pokúsilo dostať 300-tisíc ľudí, pripomína nemecká televízna stanica Deutsche Welle. Utečenci, ktorí neraz pochádzajú z veľmi chudobných krajín, pritom za takúto nebezpečnú cestu platia pašeráckym gangom neraz od päť- do desaťtisíc eur.
"Sú členmi organizovaných kriminálnych sietí,“ hovorí pre Deutsche Welle Bernd Hemingway z Medzinárodnej organizácie pre migráciu. "Pašeráci sú flexibilní, je náročné dostať situáciu pod kontrolu.“
Od polovice decembra má EÚ využívať satelitný systém kontroly, ktorý bude lepšie sledovať hranice únie. Hoci projekt môže pomôcť pi zabránení podobným katastrofám, aká sa stala pri Lampeduse, je prvotne zameraný na ochranu pred ilegálnymi imigrantmi.
"Existuje však množstvo medzinárodných konvencií a rezolúcií, na základe ktorých majú všetci povinnosť voči lodiam a pasažierom. V prípade, že je plavidlo v núdzi, musí mu byť poskytnutá pomoc bez ohľadu na národnosť, štatút alebo okolnosti, za ktorých k tomu došlo. Vlády sú pritom povinné spolupracovať,“ hovorí Laura Robbinsová Wrightová z London School of Economics.
"Bohužiaľ, čo sme videli, nebola prvá tragédia v Stredozemnom mori. Európska únia však môže pomôcť, aby sa to už nestávalo. Mala by pripomenúť členským štátom ich povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva a zabezpečiť, aby agentúry ako Frontex mali dostatočné prostriedky, aby si mohli vykonávať povinnosti,“ uviedla odborníčka na migráciu pre Pravdu.
Zmeny (asi) nebudú
Giacomo Orsini z Essexskej univerzity, ktorý robil výskum aj na Lampeduse, však zostáva skeptický. "V decembri 1996 sa pri Sicílii potopila loď s viac ako 350 tamilskými utečencami. Takmer nikto neprežil,“ pripomína Orsini pre Pravdu prípad spred 13 rokov, ktorý sa dokonca talianske úrady snažili ututlať.
"Svojím spôsobom nechápem, prečo sa tomu, čo sa stalo, zrazu venuje taká pozornosť. Deje sa to stále. Prečo je to zrazu podstatné pre EÚ a členské štáty, keď to nie je nič výnimočné. V každom prípade si nemyslím, že sa situácia týkajúca sa manažmentu európskych vonkajších hraníc a migračnej politiky zmení. Ako vravím, nedeje sa nič nové. Nový je len záujem médií a reakcie politikov,“ tvrdí Orsini.