V súčte pravidelných správ o pokroku balkánskych krajín pri zbližovaní s EÚ ocenila napríklad pokrok vo vzťahoch medzi Kosovom a Srbskom. Spomenula aj reformné snahy Turecka v práve, ale aj potrebu prehlbovania demokracie v krajine.
Stratégia rozširovania, ktorú pripravil tím eurokomisára Štefana Füleho, zdôrazňuje, že v jadre procesu vždy stojí otázka existencie právneho štátu a vlády práva. „Príslušné štáty musia otázky právnej reformy a boja s organizovaným zločinom a korupciou vyriešiť v skorom štádiu prístupových rozhovorov,“ pripomenula tlačová správa komisie. Globálna ekonomická kríza vraj zase poukázala na potrebu posilnenia ekonomík a konkurencieschopnosti.
Krajiny západného Balkánu a Turecko by podľa komisie mali ďalšími reformami zabezpečiť praktické rešpektovanie princípov slobody prejavu a práv menšín, vrátane rómskej menšiny. Je treba prijať tiež "robustnejšie " opatrenia na ochranu proti diskriminácii, predovšetkým kvôli sexuálnej orientácii.
Albánsko bolo doteraz možným kandidátom na členstvo v EÚ, o ktoré požiadalo v roku 2009. Komisia v pondelok pripomenula, že krajina prijala sériu reforiem a odporučila udelenie kandidátskeho štatútu s tým, že Tirana musí ďalej bojovať s organizovaným zločinom a korupciou. Pred začatím prístupových rozhovorov by navyše mala zintenzívniť reformy v kľúčových oblastiach, predovšetkým v otázke vlády práva.
Macedónsko je kandidátskou krajinou a dostatočne plní potrebné politické kritériá, uviedla komisia. Dialóg s EÚ viedol k intenzívnejším reformám, na ktorých uvedenie do praxe by však vraj malo Skopje ešte popracovať a posilniť slobodu slova a nezávislosť justície. Komisia členským krajinám EÚ navrhuje začatie prístupových rozhovorov s Macedónskom už päť rokov, rozhodnutie zatiaľ nepadlo.
Naopak dialóg EÚ s Bosnou a Hercegovinou, ktorého samotné začatie bolo pozitívom, vraj zatiaľ príliš ovocie nepriniesol. Sarajevu chýbajú proeurópske reformy, napríklad potrebné zmeny ústavy na zabezpečenie rovnoprávnosti menšín, krajina urobila malý pokrok k funkčnej trhovej ekonomike aj v zosúladení svojho práva s európskym právom.
V prípade Turecka, ktoré o členstvo požiadalo už v roku 1987, komisia ocenila pokračujúce reformné úsilie. Pripomenula taktiež polarizáciu tamojšej politickej situácie, „valcovanie“ politickej opozície väčšinou v parlamente a tvrdý postup štátneho aparátu voči nesúhlasným hlasom.
Správa tiež pripomína, že Island sa rozhodol nepokračovať v prístupových rokovaniach a dal najavo, že o veci musia tamojší občania rozhodnúť v referende.