Vdove po smrti vrátia Tita

Zakladateľa povojnovej Juhoslávie prežila o tridsaťtri rokov. Keď sa pred dvoma mesiacmi meno Jovanky Brozovej (88), niekdajšej "prvej súdružky Juhoslávie", po dlhom čase objavilo v belehradských médiách, mnohí sa úprimne začudovali: "A ona ešte nezomrela?"

20.10.2013 16:48 , aktualizované: 19:30
Jovanka Brozova, Tito, Juhoslávia Foto: ,
Jovanka Brozová na snímke z mája 2001.
debata (4)

Vtedy ju ešte lekári po infarkte dokázali zachrániť. Správa o konečnom zlyhaní srdca vdovy po doživotnom prezidentovi Juhoslávie Josipovi Brozovi Titovi (1892 –1980) prišla v nedeľu.

Žena, ktorá na vrchole slávy popíjala čaj s anglickou kráľovnou a klebetila s Jackie Kennedyovou, prežila jeseň života v osamelosti a zabudnutí. Juhoslovanský komunistický režim ju zaživa pochoval už tri roky pred smrťou jej manžela. Na jeho pohrebe jej prvý a posledný raz dovolili verejne vystúpiť v úlohe vdovy. Z komunizmu ani z Juhoslávie medzičasom nič nezostalo. Jovanky Brozovej sa však zmeny ešte ďalšie dlhé roky nijako nedotkli.

Až po páde režimu Slobodana Miloševiča jej úrady zrušili domáce väzenie. A pred štyrmi rokmi jej vystavili nové osobné doklady, namiesto tých, čo jej dávno predtým zhabali. Hoci už nemusela žiť pod dozorom, policajti v jej domácnosti zostali ako ochranka. „Ešte stále sa bojí, že by pre niekoho mohla byť nepohodlná. Považuje za zázrak, že sa nestala obeťou fingovanej dopravnej nehody,“ prezradila pred časom novinárom jej sesternica.

Bývalá partizánka pracovala na Titovom sekretariáte od roku 1945. Štíhla čiernovláska s alabastrovou pleťou sa čoskoro stala vodcovou favoritkou. Svadbu, pre Tita už tretiu, odbavili v tichosti.

Nová prvá dáma sa dlho neskrývala v tieni manžela. Kým zbožňovanému vodcovi ľudia tolerovali kráľovský prepych, sebavedomé vystupovanie jeho ženy, jej slabosť pre drahé šperky a kožuchy ich očividne dráždili. Čím menej bola populárna, tým ľahšie sa stávala terčom dvorných intríg. Vysokí komunistickí funkcionári jej vyčítali snahu vládnuť namiesto starnúceho Tita. Obvinili ju z príprav štátneho prevratu a napokon dosiahli, že prezident sa s ňou prestal stýkať a nariadil jej domáce väzenie. „Vedela som príliš veľa o ľuďoch z Titovho okolia, ktorí mu klamali o situácii v krajine. Ja som bola jediná, kto ho mohol varovať a chrániť,“ tvrdila Jovanka v jednom z mála rozhovorov, ktoré poskytla.

Po Titovej smrti si kalich horkosti vypila až do dna. Nepriznali jej dôchodok, iba sociálne dávky. Zo dňa na deň ju z prezidentskej rezidencie vysťahovali. Nesmela si so sebou vziať ani jednu lyžičku, lebo všetky „predmety spojené so životom a prácou súdruha Tita“ boli osobitným zákonom zoštátnené. Zavreli ju v chátrajúcej vile, v ktorej žila do smrti.

Jej posledným želaním bolo spočinúť po boku svojho muža. Vláda socialistu Ivicu Dačiča už naznačila, že jej ho splní. „Jej smrťou odchádza jeden z posledných svedkov dejín bývalého štátu, za čo zaplatila prenasledovaním,“ povedal o Titovej vdove premiér Dačič. „Žiaľ, historická nespravodlivosť voči nej sa začala naprávať až ku koncu jej života,“ dodal podľa agentúry Tanjug. Jej telesné pozostatky majú byť uložené v Titovom mauzóleu, v belehradskom Dome kvetín, pravda, nie pod bielym mramorovým náhrobkom bývalého vodcu, ale v priľahlých priestoroch.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Srbsko #juhoslávia #Tito #Jovanka Titová