Česi o jej zložení budú rozhodovať už v piatok a v sobotu. Pre sociálnu demokraciu je to šanca na návrat k moci po siedmich rokoch. Bez partnera to však nepôjde. Pomocnú koaličnú ruku s najväčšou pravdepodobnosťou podajú komunisti.
Predvolebná schôdzka?
Tento variant, ktorý dlhodobo naznačujú vyjadrenia lídrov ČSSD a KSČM, do istej miery potvrdila utorková schôdzka špičiek týchto dvoch strán. Informoval o nej český denník Právo. Komunisti i sociálni demokrati odmietli, že by sa priamo rozprávali o budúcej koalícii. No z ich vyjadrení vyplýva, že ani túto tému na stretnutí v jednej z luxusných pražských reštaurácií úplne neobišli.
"Tiež sme sa dohodli, že hneď, ako budú známe povolebné výsledky, sa zídeme a budeme konzultovať povolebnú situáciu,“ citovalo Právo predsedu sociálnej demokracie Bohuslava Sobotku. Okrem neho sa na schôdzke zúčastnili prvý podpredseda ČSSD Michal Hašek, šéf KSČM Vojtěch Filip a podpredsedníčka komunistov Miloslava Vostrá.
Podľa Sobotku sa stretnutie týkalo najmä toho, čo po voľbách s cirkevnými reštitúciami. Odpor proti nim ČSSD a KSČM spája. Rétorika stretnutia tak už pripomínala rokovania o tom, ako by mohla spolupráca ľavice vyzerať.
"Rozprávali sme sa o ďalšom postupe ohľadne cirkevných inštitúcií. Nezhodli sme sa na tom, že my chceme referendum, kým oni nie,“ povedal Filip pre Právo. "Oni navrhujú jednoročné zmrazenie vydávania majetku, čo mi pripadá ako pozitívny návrh. Podporili by sme to, pokiaľ by ČSSD podporila náš zákon o referende,“ vyhlásil predseda komunistov.
Politická stabilita
Posledný prieskum zverejnený pred hlasovaním, ktorý robilo Centrum pre výskum verejnej mienky, prisúdil ČSSD a KSČM pohodlnú väčšinu v 200-člennej snemovni. Mali by spolu 114 mandátov.
A zdá sa, že sa s tým ostatné strany už akosi zmierili. V debate politických lídrov, ktorú v utorok podvečer zorganizoval denník Mladá fronta Dnes, sa takmer nikto nechcel prihlásiť k možnému vytváraniu vlády po voľbách. Túto ambíciu opakovane zdôraznil len Sobotka.
"Do veľkej miery je dohoda sociálnych demokratov s komunistami a následná menšinová vláda ČSSD najlepšou šancou na momentálnu politickú stabilitu,“ myslí si Sean Hanley z Fakulty slovanských a východoeurópskych štúdií na University College v Londýne. "Predpokladám, že ústupky sociálnych demokratov komunistom sa budú týkať výlučne domácej sociálnej a ekonomickej politiky. Podľa mňa to bude KSČM akceptovať, aby urobila ďalší krok smerom do vlády,“ povedal pre Pravdu expert.
Nezhodnú sa vo všetkom
ČSSD a KSČM totiž síce spája ľavicová rétorika a sociálne návrhy, prienik ich programov však nie je v žiadnom prípade absolútny. Týka sa to najmä oblasti zahraničnej politiky. Komunisti sa skôr hlásia k euroskeptickým názorom a dokonca hovoria o vystúpení krajiny z NATO.
"Nie je však veľmi pravdepodobné, že by KSČM v koalícii dokázala formovať českú zahraničnú a európsku politiku do takej miery, že by vláda bola viac euroskeptická,“ tvrdí Cvete Koneskaová, analytička zo spoločnosti Control Risks. "V niektorých špecifických otázkach týkajúcich sa EÚ a NATO však môže dôjsť k tomu, že sociálna demokracia bude musieť robiť kompromisy v záujme prežitia vlády,“ povedala pre Pravdu Koneskaová.
Malý vplyv komunistov na zahraničnú politiku možnej ľavicovej vlády predpokladá aj Dariusz Kalan z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Dokonca ani v prípade, že by KSČM mala priamo ministrov v kabinete, čo nevyzerá pravdepodobné, komunisti nezískajú rezort diplomacie. Hoci by to bolo porušenie istej nepísanej tradície, že zahraničnú politiku riadi zástupca menšej koaličnej strany, bolo by to v záujme krajiny,“ povedal pre Pravdu expert. Podľa Kalana je však možné, že keď komunisti získajú podiel na moci, budú viac pragmatickí.
"Môžu zmierniť svoju protizápadnú rétoriku výmenou za miesta pre svojich ľudí na ministerstvách a v štátnych podnikoch. A azda KSČM postupne zmení svoju agendu z komunistickej na akýsi eurokomunizmus, ako sme to videli v 70. rokoch v iných štátoch. Mám pocit, že v strane rastie tlak na to, aby k tomu došlo,“ uviedol Kalan.
Dianie v kampani
- Viacerí ministri, ktorí kandidujú za SPOZ-zemanovcov, sa v liste zaslanom novinárom posťažovali, že ich médiá ignorujú. Preto sa možno nedostanú do parlamentu. Premiér Jiří Rusnok s týmto postupom nesúhlasí. Minister vnútra Martin Pecina povedal, že list zaslal príliš horlivý úradník, ale s jeho obsahom sa stotožňuje.
- Podľa analýzy agentúry Foxo ľudia v období od 16. do 21. októbra najviac diskutovali na sociálnych sieťach Facebook a Twitter o Tomiovi Okamurovi a Karlovi Schwarzenbergovi.
- Ako uviedlo združenie Eduin v hodnotení volebných programov strán v oblasti školstva, KSČM ani nezastiera snahu o návrat k modelu vzdelávania minulého storočia.