V Česku mali zase nedávno problémy so spustením aspoň fungujúceho registra motorových vozidiel. Ukazuje sa však, že ani svetová veľmoc, akou sú USA, sa nevyhla technickým problémom, keď nedokázala rozbehnúť počítačový systém v rámci zdravotného poistenia. Ako potvrdila pre Pravdu Slovenka žijúca vo Washingtone Alexandra Freemenová, Biely dom už pohrozil, že za kolaps budú padať hlavy niektorých zodpovedných úradníkov.
„Obrovské množstvo ľudí, návštevníkov stránky healthcare.gov, ešte prehĺbilo existujúce problémy,“ pokúšal sa vysvetliť v televízii situáciu prezident Barack Obama. Až 20 miliónov kontaktov ešte viac spomalilo už aj tak pomalý systém, ktorý sa podľa prezidenta USA často zablokuje už počas podávania prihlášky, čo ho vraj poriadne hnevá.
Problém sa konkrétne týka tzv. búrz poistenia, ktoré od spustenia reformy 1. októbra na webe sprostredkujú zdravotné poistenie miliónom Američanov. Len za prvé tri týždne zaregistrovali vyše 500-tisíc prihlášok, čo potvrdzuje obrovský záujem o možnosť uzavrieť poistku tým, čo ju ešte vôbec nemajú. Je to asi 48 miliónov Američanov, teda asi 14 percent.
O úspechu rozhodnú mladí
Pomocou burzy poistenia by ho však reálne mohlo získať iba asi sedem miliónov Američanov a ďalších osem by sa mohlo zaradiť do zdravotného poistenia Medicaid, zameraného na chudobných. Ráta sa okrem iného aj s tým, že čoskoro by pomocnú ruku Obamacare mohli využiť aj ľudia s vrodenými chorobami a chybami, čo bolo doteraz problematické. Ako však pripomínajú viacerí pozorovatelia, úspech reformy bude závisieť predovšetkým od získania mladých ľudí. Práve ich príspevky majú udržať nový systém pri živote. „Ibaže mnohým sa vraj oplatí radšej zaplatiť pokutu za nedodržanie povinného poistenia, ako platiť mesačne nemalú sumu vyrátanú podľa príjmu,“ pripomenula Freemenová.
Reforma ako rozbuška krízy
Reforma zdravotníctva bola aj rozbuškou nedávnej krízy v prípade zvyšovania dlhového stropu. Opoziční republikáni podmieňovali uvoľnenie financií pre vládne úrady a zvýšenie dlhového stropu odkladom či principiálnymi zmenami reformy. Obama neustúpil, a tak vládne úrady boli 16 dní bez peňazí a dočasne zatvorili svoje brány úrady a pamiatky. „Jedinou výhodou, konkrétne vo Washingtone, ktorý je považovaný práve za úradnícke mesto, bol pokoj v doprave. Žiadne aj niekoľko desiatok minút trvajúce dopravné zápchy. Súkromný sektor tu totiž tradične ťahá za kratší koniec,“ dodáva k dnes už prekonanej kríze Slovenka žijúca v hlavnom meste USA. Republikáni však reformu aj naďalej odmietajú napriek tomu, že ju schválil Kongres ešte roku 2010 a následne ju potvrdil aj najvyšší súd. Terajšie technické problémy systému prišli opozícii vhod a využila ich na opätovné rozvírenie informačného prachu okolo zdravotníckej reformy.
Kto spôsobil technické problémy?
Aj keď prezident Obama nenazval vinníka technických problémov v prípade počítačového systému, podľa denníka Washington Post ho treba hľadať v zahraničí. Štátnu objednávku totiž získala dcérska spoločnosť veľkej kanadskej informačnotechnologickej firmy CJI. Jej trhovú cenu odhadujú na 8,9 miliardy dolárov. Výroba a inštalácia kolabujúceho systému stála daňových poplatníkov 292 miliónov dolárov, čo je trikrát viac, ako bol pôvodný rozpočet. Podľa stúpencov reformy je to však zanedbateľná časť v porovnaní s celkovými finančnými nákladmi na zmeny a ich následným prínosom. Zo štátneho rozpočtu síce v najbližších desiatich rokoch odčerpá reforma viac ako bilión dolárov, ale aj podľa Obamu zníži rastúce výdavky v zdravotníctve každoročne o desiatky miliárd dolárov. V konečnej etape by reforma mala pomôcť znížiť deficit rozpočtu len za prvých desať rokov o 200 miliárd.
Boj o rozpočet nepohol prieskumami
Očakávalo sa, že negatívny postoj republikánov k zdravotníckej reforme a ich pokusy viazať ju na schválenie zvýšenia dlhového stropu zmení postoj Američanov v prospech Obamacare. Podľa prieskumov sa však veľa nezmenilo. Napríklad ten septembrový, ktorý poskytla spravodajská stanica CNN, ukázal, že reformu podporuje asi 39 percent ľudí a opačný názor má 57 percent.
Podľa októbrového (18. až 20.) prieskumu renomovaného Gallupovho ústavu bolo proti reforme 50 a za zmeny 45 percent respondentov. Podobný obraz bol aj v auguste. Američania evidentne nezmenili postoj ani z pohľadu straníckej príslušnosti. Zatiaľ čo v Demokratickej strane reformu podporuje 83 percent členskej základne a 15 má opačný názor, medzi republikánmi je približne opačné garde. Konkrétne 86 percent je proti zmenám a 11 s nimi súhlasí. „Rozhodujúce sú v tomto prípade však hlasy nezávislých, ktoré doteraz vždy rozhodovali o výsledku volieb. A tu ťahajú stúpenci reformy zatiaľ za kratší koniec v pomere 39:53,“ pokúsila sa priblížiť rozloženie síl Alexandra Freemenová.