Až za nimi sa ocitli donedávna vládne strany – TOP 09 a Občianska demokratická strana (ODS). Do parlamentu by mohli dostať aj ľudovci z KDU-ČSL či Úsvit priamej demokracie neúspešného prezidentského kandidáta Tomia Okamuru. Pozornosť sa upriamuje aj na Stranu práv občanov – Zemanovci (SPOZ), ktorá sa v prieskumoch pohybuje tesne pod päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do 200-člennej dolnej komory parlamentu. O priazeň takmer 8,5 milióna oprávnených voličov sa uchádza 24 strán a subjektov.
Vo štvrtok sa lídri deviatich politických strán naposledy stretli v televíznom štúdiu. Portál Idnes.cz pripomína, že podnikateľ slovenského pôvodu a predseda strany ANO Andrej Babiš by si vedel predstaviť post ministra financií. „Pokiaľ ide o financie, tak by som sa obetoval,“ povedal Babiš pred kamerami.
Český spravodajský portál uvádza aj vyjadrenie ministra dopravy a lídra SPOZ, takzvaných Zemanovcov, Zdeňka Žáka, ktorý za najväčšieho národohospodára označil prezidenta ČR Miloša Zemana. Publikum ho vysmialo. Predsedu hnutia Úsvit Tomiho Okamuru zamrzeli jeho vlastné slová o tom, že je najaktívnejším novým senátorom. Pod ťarchou dôkazov, že v Senáte chýbal na tretine hlasovaní, priznal, že bol chorý.
Predsedovia ČSSD, ODS a TOP 09 hovorili o politickej roztrieštenosti ako o najväčšom povolebnom riziku. Komunisti sa obávajú strán na jedno použitie.
Zeman Schwarzenberga za premiéra nechce
Vládu s najväčšou pravdepodobnosťou budú zostavovať sociálni demokrati. Tí by mohli vládnuť buď s tichou podporou komunistov, alebo v spolupráci s TOP 09 exministra zahraničia a neúspešného prezidentského kandidáta Karla Schwarzenberga. No kým vládnu spoluprácu s KSČM im zakazuje prijaté uznesenie, kabinet s TOP 09 odmieta prezident Miloš Zeman. Ten to označil za zradu na voličoch a avizoval, že by za premiéra nevymenoval lídra ČSSD Bohuslava Sobotku ani Schwarzenberga.
Predčasné októbrové parlamentné voľby v Česku sú dôsledkom zemetrasenia na politickej scéne, ktoré sa začalo v polovici júna, kedy do sídla vlády vtrhla polícia a prevalil sa škandál okolo šéfky kancelárie vtedajšieho premiéra Petra Nečasa Jany Nagyovej. Tá protizákonne využívala služby tajných služieb. Nečas reagoval rezignáciou a Zeman sa rozhodol poveriť zostavením novej vlády svojho spojenca a exministra financií Jiřího Rusnoka. Jeho vláda však začiatkom augusta nezískala dôveru parlamentu, nasledovala jeho demisia, rozpustenie snemovne a stanovenie termínu predčasných parlamentných volieb.
Svetové médiá si v súvislosti s voľbami najviac všímajú Babiša, ktorého označujú za populistu. Druhý najbohatší Čech podľa magazínu Forbes vlastní majetok v hodnote 1,5 miliardy eur. Vlastní tiež štvrtú najväčšiu firmu v Česku spoločnosť Agrofert. Podľa archívnych materiálov Ústavu pamäti národa bol v roku 1985 evidovaný ako agent ŠtB, čo on odmieta.
České spolky na Slovensku favorizujú ľavicu
Predstavitelia českých spolkov na Slovensku favorizujú v predčasných voľbách do Poslaneckej snemovne parlamentu Českej republiky ľavicové strany, najmä ČSSD. Priznávajú tiež, že veľký záujem u nich voľby nevzbudzujú.
Predseda Českého spolku v Trnave Jiří Vodrážka predpokladá, že najviac hlasov získa podľa očakávania ČSSD. „Ako sa to však prejaví po voľbách, to nedokážu odhadnúť ani tí najskúsenejší komentátori. Ja už vôbec nie,“ povedal Vodrážka. ČSSD bude mať navrch aj podľa predsedníčky Českého spolku vo Zvolene Blanky Maňkovskej. „Vždy síce favorizujem pravicu, ale tentoraz to asi vyhrajú sociálni demokrati,“ odhaduje Maňkovská.
Taký istý odhad má aj predsedníčka Slovensko-českého klubu v SR Helena Miškufová. Tá je tiež zvedavá, ako vo voľbách skončí nový politický subjekt ANO 2011 Andreja Babiša. „Na jednej strane môže byť voličom sympatické to, že Babiš nepotrebuje vstupovať do politiky, aby nahonobil majetok, ktorého má už dosť. Ale na druhej strane môže ľuďom prekážať, že má pod kontrolou médiá a tiež to, že strana pomerne často obmieňa program,“ povedala Miškufová. Pravici a najmä ODS žiadne šance nedáva. „Nemajú nič, čím by presvedčili, ani program, ani osobnosti,“ povedala Miškufová.
Predseda Českého spolku v Liptovskom Mikuláši Miroslav Nesrsta si netrúfol odhadnúť výsledky volieb. Domnieva sa však, že činnosť doterajších vlád v ČR nahráva preferenciám ľavicových strán. „Musím priznať, že celkovo sú voľby pre členov nášho spolku len okrajovou témou,“ uviedol pre TASR Nesrsta. Podpredseda Českého spolku v Bratislava Jiří Výborný pre TASR povedal, že ani on sa o predčasné parlamentné voľby veľmi nezaujíma a ani jeden politický subjekt vo voľbách nemá jeho jednoznačnú podporu. „Viem, komu by som hlas určite nedal, v tom zvyšku, priznám sa, ani nie som zorientovaný,“ uviedol.