Francúzsky politológ Jacques Rupnik nedávno o českej demokracii vyhlásil, že je unavená. Vy vidíte nejaké problémy súčasného systému?
Je to demokracia s veľkými signálmi krízy. Od Rupnika sa trocha líšim v tom, že on uvažuje normatívne, ja sa skôr dívam na to, ako pracujú určité inštitúcie. Neznamená to však, že sa rozchádzame v názore, že v tejto chvíli česká demokracia naozaj nefunguje dobre.
Ako sa to prejavuje?
V nastavení volebného systému. V prvom rade v Česku vznikajú pestré koaličné vlády, ktoré ustavične čelia krátkym krízam. Po druhé, nejasné je postavenie prezidenta. So zavedením priamej voľby je tento fakt ešte výraznejší. A je tu ešte tretí moment, ktorý do veľkej miery súvisí s prvými dvoma. Dôvera ľudí v politiku a politikov je na rekordne nízkej úrovni. Aj v rámci rôznych porovnávacích prieskumov z toho Česko vychádza veľmi zle. Sú to signály krízy. Dosť sa to začína blížiť k Taliansku začiatkom 90. rokov. Predtým, ako tam skolaboval stranícky systém.
Hrozí to Česku?
Hovorím len, že sa k tomu blížime. Neznamená to, že už sme v situácii kolapsu. Je však pravda, že česká pravica je v stave deštrukcie. Pokiaľ dostanú spoločne ODS a TOP 09 vo voľbách aj 25 percent, bude to obrovská porážka oproti minulosti. Paradoxne konkurentom pravice nie je ČSSD, ale ANO Andreja Babiša. A to, ako sa toho hnutie profiluje. Pred pár mesiacmi nebolo ešte jasné, že bude siahať do pravicovej časti politického spektra. Teraz je to už viditeľné. Reálne hrozí, že česká pravica bude v situácii slovenskej SDKÚ či SaS. Teda to budú maličké strany, ktoré sú v parlamente, ale nie sú schopné nič zásadné presadiť či ovplyvniť A v skutočnosti sa s nimi do istej miery už ani nepočíta.
Ako to vyzerá na ľavej časti politickej scény?
Ľavica sa pred voľbami zdá ako pomerne konsolidovaná. Je tu však veľké ale. Naozaj stačí, aby prípadná vláda sociálnej demokracie vznikla na základe koalície s niekým, kto bude s ČSSD ťažko zlučiteľný. Nechcem predpovedať, kto to bude. Môže sa stať všetko. Pre sociálnu demokraciu to však môže byť začiatok osudu ODS. Teda deštrukcia a kompromitácia. Môže k tomu dôjsť i vtedy, keď nezačne rásť ekonomika a v spoločnosti zostane veľká miera nespokojnosti. Aj v prípade, že ČSSD dosiahne teraz slušný výsledok, nedá sa vylúčiť, že spadne na momentálnu úroveň občianskych demokratov. Je to obrovské riziko. Lebo potom sa už stranícky systém bude úplné pretvárať. A hoci ešte nie sme Taliansko prvej polovice 90. rokov, začíname sa k nemu skutočne blížiť.
Malo by sa zmeniť fungovanie inštitúcií v krajine?
Už pred desiatimi rokmi sme boli zrelí na revíziu ústavy a volebného systému. Išlo by o vyladenie postavenia vlády aj s konštruktívnym vyjadrením nedôvery. Položilo by to základ pre stabilnejšie fungovanie kabinetov. Čo sa týka volebného systému, tak by bolo dobré, keby sme odstránili napríklad obrovské nepomery. V jednom kraji volíme päť poslancov a v inom 23. Máme tiež prezidenta, ktorý využíva rôznu interpretáciu častí ústavy. Výsledkom je dosť ostrá debata o tom, či hlava štátu prekračuje, alebo neprekračuje svoje právomoci. Či predstavuje, alebo nepredstavuje riziko pre demokratický systém.
Prekračuje teda prezident právomoci?
Mám problém najmä s tým, že je nejasné, čo prezident v skutočnosti môže. Ústava hovorí, že prezident menuje vládu. V praxi to znamená, že hlava štátu si vyberie premiéra. Miloš Zeman si to takto vyložil. Je to úplné proti predstavám parlamentného režimu. Ak to však už hlava štátu raz urobila, pokojne to môže spraviť znovu. Azda aj hneď po voľbách. Podľa svojho výberu môže siahnuť po niekom napríklad zo sociálnej demokracie. Otázne je to, čo to urobí s pozíciou strán. Tie sa môžu v istom momente zmeniť na protihráčov prezidenta. Alebo na niekoho, kto musí udržiavať akýsi špeciálny vzťah s hlavou štátu. Netvrdím, že Česko musí by nevyhnutne parlamentným režimom. Prejsť k poloprezidentskému systému nemusí byť najhorší scenár. Nemalo by sa to však diať takou pokútnou cestou, ktorú vidíme. Je to nešťastné. Systém tým ďalej upadá do chaosu.
Predpokladáte, že sa naozaj môže stať, že by pri víťazstve sociálnej demokracie Zeman nepoveril zostavovaním vlády jej šéfa Bohuslava Sobotku?
Prezident v rámci predstavenia vlády Jiřího Rusnoka povedal, že poverí predstaviteľa víťaznej strany. Urobil by som teda nad povolebným rozhodovaním otáznik. Na južnej Morave, kde kandiduje Sobotka, a tiež prvý podpredseda Michal Hašek, sa pokojne môže stať, že druhý menovaný predstihne straníckeho šéfa. V strane potom nastane vnútorné zemetrasenie. Zemanovi to otvorí priestor na akékoľvek riešenie.
Je však medzi Sobotkom a Haškom taký veľký rozdiel? Bola by ČSSD inou stranou pod vedením Haška?
Čo sa týka programu nie. Keď som pred dva a pol rokom robil analýzu, s čím išli obaja do súboja o predsedu ČSSD, tak sa v ideovo-politických veciach líšili minimálne. Obaja presadzovali niečo ako umiernene ľavicový program. Nebolo to ako za Zemana v roku 1993, keď sociálni demokrati mali medzi sebou programové rozdiely. Teraz sa sociálna demokracia delí na vzťahu k prezidentovi. Sobotka Zemana v prezidentskej voľbe v roku 2003 nepodporil. Vyrobil si problém, ktorý musí stále riešiť. Súčasný šéf ČSSD sa vtedy tak trošku náhodne stal tvárou protizemanovskej sociálnej demokracie. Ako hovorím, na otázke vzťahu k prezidentovi a na tom, ako by mala vyzerať spolupráca s ním, sa sociálni demokrati delia. Faktom však je, že Hašek je pragmatik.
Čo to znamená?
V prvom rade mu ide o to, aby to bol on, kto bude silným mužom ľavice. Nie Zeman. Na druhej strane však Hašek prezidenta určite potrebuje.
Máte nejakú povolebnú prognózu?
Sú to najmenej vypočítateľné voľby zas posledných 15 rokov. Vždy sa dalo spoľahnúť na to, že tu existujú dve veľké strany. ODS teraz zmizla. A či sa ČSSD podarí udržať pozíciu veľkej strany, to je ešte otázka.