Potrestať spojenca spoza oceánu za špionážny škandál sa však nechystá. A to napriek tomu, že podľa nových odhalení USA odpočúvali nielen kancelárku Angelu Merkelovú, ale prinajmenšom 35 svetových lídrov.
„Najdôležitejšia vec v tejto situácii je nájsť nejaký základ pre budúcu spoluprácu a obnoviť dôveru. Naša dôvera bola zásadne narušená a členovia Európskej rady majú rovnaké obavy ako ja,“ vyhlásila v prestávke summitu EÚ Merkelová. Tá spolu s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom presadila do záverov vrcholnej schôdzky výzvu Spojeným štátom, aby na dvojstrannom rokovaní do konca roka s Európskou úniou dohodli pravidlá fungovania tajných služieb, ktoré vylúčia opakovanie podobných excesov.
„Pravidlom dobrého správania je, že neodpočúvate prenosné telefóny ľudí, ktorých pravidelne stretávate na medzinárodných summitoch,“ ironicky odkázal Američanom Hollande. „V stávke je zachovanie našich vzťahov so Spojenými štátmi. Tie by sa v dôsledku toho, čo sa stalo, nemali zmeniť. Ale dôvera musí byť obnovená a posilnená,“ dodal francúzsky prezident.
Európski lídri chcú od Spojených štátov dostať podobné záruky, aké majú Británia, Kanada, Austrália a Nový Zéland. Tieto krajiny po druhej svetovej vojne uzavreli s USA tzv. pakt piatich očí, v ktorom sa zaviazali, že u seba navzájom nebudú viesť špionážne aktivity.
Nemecká kancelárka dostatočne jasne zdôraznila, že prax špehovania spojencov je pre Európsku úniu neprijateľná. Odmietla však aj špekulácie o možnom potrestaní USA, napríklad prerušením rozhovorov o dohode o voľnom obchode, ako to navrhol predseda Európskeho parlamentu, nemecký sociálny demokrat Martin Schulz. Merkelová sa napätú atmosféru pokúsila uvoľniť aj štipkou humoru.
Na summit sa doviezla v limuzíne s bondovským číslom poznávacej značky 007. A keď sa jej novinári opýtali na obsah jej telefonického hovoru so šéfom Bieleho domu po prevalení škandálu, s úsmevom poznamenala, že detaily o tomto súkromnom hovore nemôže zverejniť, lebo existuje podozrenie, že hovor bol odpočúvaný.
Merkelovej mobil mali USA „napichnutý“ vyše štyroch rokov, naznačujú tajné dokumenty americkej Národnej bezpečnostnej agentúry, o ktorých únik sa postaral jej bývalý pracovník Edward Snowden. Deň po tomto odhalení magazínu Spiegel prišiel denník Guardian s ďalšími dôkazmi o americkom odpočúvaní spojencov. Britské noviny zverejnili dokument pochádzajúci z jesene 2006 (v Bielom dome vtedy ešte sedel George Bush), z ktorého vyplýva, že nemenovaný americký vládny predstaviteľ odovzdal tajným službám zoznam dvesto telefónnych čísel 35 popredných svetových politikov s cieľom ich monitorovania.
Dokument pripúšťa, že väčšina s výnimkou 43 čísel bola tajným službám už predtým známa. Poznamenáva však, že prostredníctvom odpočúvania dotyčných politikov sa Národnej bezpečnostnej agentúre podarilo získať ďalšie telefónne čísla, na ktorých potom tiež „pracovala“.
Spojené štáty pre úniky Snowdenom vyvezených dokumentov majú problémy nielen s euroatlantickými spojencami. Podľa denníka Washington Post USA varovali niektoré tajné služby svojich európskych spojencov, že Snowden, ktorý dostal azyl v Rusku, vzal so sebou aj materiály schopné vrhnúť zlé svetlo na ich spoluprácu s americkými partnermi pri zhromažďovaní informácií o Rusku, Iráne aj Číne.
Denník odvolávajúci sa na nemenovaný americký vládny zdroj uvádza, že Snowdenove dokumenty obsahujú napríklad tajný program zbierania informácií jednej z členských krajín NATO v Rusku, ktoré majú veľkú cenu pre vzdušné a námorné sily USA. „Ak by o tom Rusi vedeli, nebolo by pre nich ťažké prijať príslušné opatrenia na skončenie programu,“ cituje Washington Post predstaviteľa vlády.