Podľa denníka Die Welt využíva bežné telefóny väčšina členov nemeckej vlády, vrátane kancelárky. Ich používanie je jednoduchšie, než je tomu u špeciálnych prístrojov, ktoré šifrujú obsah hovoru. Zároveň je ľahšie odpočúvať ich.
Nemecký Spolkový úrad pre bezpečnosť vlani v lete pri teste zabezpečení telefónov politikov zistil, že väčšinu z nich je možné bez vynaloženia zvláštnych technických prostriedkov odpočúvať až do vzdialenosti 600 metrov.
Američania odpočúvali z Berlína
Americká rozviedka NSA údajne dlhodobo sledovala mobilný telefón Merkelovej, podľa nemeckých médií s tým prestala až tento rok v lete. Týždenník Der Spiegel napísal, že NSA na sledovanie využívala základňu priamo na americkej ambasáde v Berlíne, ktorá leží len pár stoviek metrov od sídla kancelárky. Biely dom minulý týždeň ubezpečil, že Merkelovú neodpočúva a ani v budúcnosti to robiť nemieni, americké úrady sa ale nevyjadrujú k tomu, či kancelárku sledovali v minulosti.
Nemecký minister vnútra Hans Peter Friedrich v rozhovore pre spravodajskú televíziu N24 vyhlásil, že aféra má aj svoju trestnoprávnu rovinu. „Kto v Nemecku bez povolenia odpočúva telefonické rozhovory, dopúšťa sa trestného činu. To platí pre každého, či už pochádza z Nemecka, alebo zo zahraničia. Ak teda niekomu preukážeme, že sa na tejto odpočúvacie akcii podieľal, bude to pre neho mať právne následky,“ povedal s tým, že ministerstvo úzko spolupracuje aj so štátnym zastupiteľstvom.
Friedrich ale pripustil, že konkrétnu osobu pravdepodobne trest minie, pretože sa odpočúvania zrejme dopúšťali ľudia s diplomatickou imunitou.
Friedrich tiež povedal, že Nemecko zostáva aj napriek afére spojencom USA v boji proti terorizmu. Podľa neho však Američania sledovaním spojencov poškodili predovšetkým svoje vlastné záujmy, pretože potrebujú nemeckú spoluprácu. „Vzájomná dôvera bola poškodená, a to je teraz nutné napraviť,“ uviedol.
Odpočúvaniu Nemci zabrániť nevedia
Server Focus Online upozorňuje, že sledovanie zo strany NSA nie je prekvapujúce, pretože to patrí k základným činnostiam rozviedky. „Skutočný škandál v tejto afére nie je to, že to Američania robia, ale že my im v tom nedokážeme zabrániť,“ napísal server.
Podľa neho nemá Nemecko dostatočnú výbavu na to, aby sa s podobnou situáciou vysporiadalo. Osobitná skupina ministerstva vnútra pre boj proti kybernetickým hrozbám, ktorá funguje dva roky, má podľa Focusu len desať zamestnancov.
Existuje podozrenie, že americké tajné služby sledovali mnoho štátnikov, nielen Merkelovú. Škandál s americkým špionážnym programom spustil niekdajší zamestnanec NSA Edward Snowden. Snowden, ktorý sa teraz v Rusku skrýva pred americkou justíciou, vyniesol materiály s podrobnosťami o činnosti amerických tajných služieb.
Desiatky milióny hovorov v Španielsku pod dohľadom USA
NSA sledovala v Španielsku 60 miliónov telefonických hovorov mesačne. Napísal to v pondelok španielsky denník El Mundo. Ak sú údaje o špionážnych aktivitách pravdivé, štatisticky to znamená, že každý obyvateľ štyridsaťšesťmiliónového Španielska sa každý mesiac aspoň raz dostal do hľadáčika NSA. Španielska vláda tvrdí, že o sledovaní hovorov nevedela, pre aféru si predvolala amerického veľvyslanca.
NSA podľa El Mundo len v rozmedzí od 10. decembra 2012 do 8. januára tohto roka sledovala 60,5 milióna telefónnych spojení. Denník zverejnil grafický prehľad sledovaných telefonátov za spomínané obdobie deň po dni. Napríklad 11. decembra NSA zaznamenala 3,5 milióna hovorov. Cieľom spravodajských akcií vraj nebol odposluch, ale zber dát o tom, ako dlho hovor trval a odkiaľ sa uskutočnil. NSA sa údajne zaujímala aj o telefónne čísla, sériové čísla SIM kariet a mobilov, elektronickú poštu a aktivitu sociálnych médií.
Denník tvrdí, že získal prístup k dokumentom vynesených Snowdenom vďaka dohode s americkým novinárom Glennom Greenwaldom, ktorý žije v Brazílii. Práve Greenwald publikoval údaje od Snowdena o tajnom sledovaní telefonickej a internetovej komunikácie.
Škandál v Španielsku sa dostal na verejnosť po tom, keď sa Madrid v piatok nepripojil k Nemecku, ktoré vyzvalo členské štáty Európskej únie, aby sa pokúsili so Spojenými štátmi dosiahnuť dohodu o nesledovaní. O dosiahnutie takýchto záruk sa teraz snaží Berlín s Parížom. Španielsky premiér Mariano Rajoy nemeckú iniciatívu neodmietol, dodal ale, že jeho krajina chce získať najskôr ďalšie informácie o tejto afére.