Washington v súčasnosti čelí ostrej zahraničnej kritike kvôli tvrdeniam, že americká Národná bezpečnostná agentúra ( NSA ) sledovala niektorých popredných zahraničných politikov, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, a monitorovala e-mailovú a telefonickú komunikáciu miliónov ľudí.
Biely dom a americké ministerstvo zahraničia podľa utorňajšieho vydania denníka Los Angeles Times o týchto aktivitách vedeli. Denníku to povedali nemenované zdroje z tajných služieb. Podľa New York Times mala NSA poverenia nielen zisťovať, s kým Merkelová hovorí, ale aj obsah jej hovorov. Biely dom teraz zvažuje, že monitorovanie hláv spojeneckých štátov ukončí.
"Ukazuje sa, že niektoré monitorovacie aktivity prebiehali viac ako desať rokov, bez toho aby o tom senátny výbor bol uspokojivo informovaný, " vyhlásila podľa agentúry AFP Feinsteinová. "Som presvedčená, že prezident Barack Obama nevedel o tom, že sa od roku 2002 zbierali údaje o komunikácii kancelárky Merkelovej, " oznámila tiež senátorka.
Feinsteinová sa proti sledovaniu predstaviteľov amerických spojencov ostro postavila a vyhlásila, že dohľad nad NSA je potrebné zvýšiť. Sľúbila tiež, že výbor vykoná celkovú kontrolu všetkých výzvedných programov zberu údajov.
Podľa Los Angeles Times bol Biely dom o sledovaní komunikácie zahraničných štátnikov detailne informovaný. Americký prezident vraj možno nedostával všetky správy, "Národná bezpečnostná rada (Bieleho domu) a vysokopostavení ľudia v tajných službách ale presne vedeli k čomu dochádza – a je smiešne myslieť si niečo iné, " uviedol jeden zo zdrojov denníka.
Podľa losangeleského denníka sa na každom rozhodnutí „špicľovať“ zahraničných štátnikov podieľalo aj americké ministerstvo zahraničia, ktoré zvažovalo politické riziká takejto akcie. Každú užitočnú informáciu potom dostávala Obamova protiteroristická poradkyňa Lisa Monacová a ďalší pracovníci Bieleho domu, tvrdia zdroje Los Angeles Times.
Denník New York Times s odvolaním sa na súčasných i bývalých pracovníkov rozviedky napísal, že NSA mala v prípade sledovania komunikácie Merkelovej poverenia nielen zbierať dáta o jej hovoroch, ale zisťovať aj ich obsah. Či sa záznamy týchto odposluchov objavili v správach NSA, či sa dokonca dostali do Bieleho domu, nie je podľa denníka jasné. Jeho zdroje ich vraj nikdy nevideli, existenciu záznamov aspoň niektorých telefonátov kancelárky ale považujú za pravdepodobnú – už kvôli dĺžke monitorovanie Merkelovej, na ktorú sa Američania údajne zamerali od roku 2002.
Napätie v medzinárodných vzťahoch v pondelok vyvolali nové správy, ktoré obviňujú americkú NSA zo sledovania viac než 60 miliónov telefonických hovorov počas jediného mesiaca v Španielsku. Podľa nemeckého časopisu Der Spiegel mali americké rozviedky v posledných rokoch odpočúvacie stanice v 80 miestach sveta, z toho 19 v európskych mestách vrátane Prahy, Berlína, Paríža, Madridu, Ríma a Ženevy.
Biely dom v pondelok informoval, že USA by mohli ďalej obmedziť zber informácií zo strany NSA. Revízia monitorovacích procesov NSA by vraj mohla byť hotová do konca roka. Feinsteinovej vraj Biely dom oznámil, že „zber údajov o našich spojencoch nebude pokračovať“. Podľa vysokopostaveného činiteľa, ktorého citovala agentúra AP a BBC, toto vyjadrenie nie je presné. Došlo ale vraj už k niektorým úpravám a o ďalších sa uvažuje, vrátane toho, že zber dát z komunikácie hláv spriatelených štátov sa skončí.