Skryté obrazy stoja miliardu eur

Je to úchvatný historicko-umelecko-kriminálny príbeh, ktorý sa dostal na svetlo sveta po odhalení niekoľko tisíc eur v hotovosti. Vyvrcholením deja je nález obrazov v stovkách miliónov eur. Nemecká polícia potvrdila správu týždenníka Focus, že objavila približne 1 400 umeleckých diel, ktoré ukradli nacisti.

06.11.2013 12:00
debata

Vyšetrovatelia prišli k senzácii náhodne. Policajti pred dvoma rokmi kontrolovali Corneliusa Gurlitta, ktorý má teraz 80 rokov. Keď sa vracal zo Švajčiarska, zistili, že má pri sebe 9-tisíc eur. Začali preverovať podozrenie z daňového podvodu, od súdu získali povolenie vykonať domovú prehliadku. V Gurlittovom mníchovskom byte našli stovky obrazov. Ich celková hodnota sa odhaduje na miliardu eur. Diela pochádzajú aj z tvorby Pabla Picassa, Henriho Matissa a Marca Chagalla.

„Kunsthistorici sa môžu pripravovať na prepisovanie životopisov viacerých moderných umelcov,“ zdôraznila o význame nálezu stanica BBC. Umeleckú hodnotu totiž zvyšuje to, že sa nevedelo, že mnohé maľby vznikli.

Znalci umenia sú nadšení. „Je to neopísateľný pocit radosti, keď stojíte pred dielami, o ktorých sme si mysleli, že sa stratili, alebo boli zničené,“ poznamenala kunsthistorička Meike Hoffmannová.

Obchodník s umením

Počas obdobia Hitlerovej ríše nacisti zhabali približne 21-tisíc umeleckých diel, ktoré označovali za „zvrhlé“ alebo „nenemecké“. Išlo najmä o avantgardnú tvorbu. Väčšinu ukradli židovským zberateľom, zvyšok pochádzal z galérií. Nacisti potom časť predávali, aby financovali vojnu. Mnohé diela kúpil Gurlittov otec Hildebrand.

Bol obchodník s umením. Počas Tretej ríše sa mu darilo. „V okupovanom Francúzsku získaval diela pre Führerovo múzeum v Linci, podobne ako obrazy starých majstrov z iných nemeckých múzeí. Mnohé z nich boli pôvodne majetkom nemeckých židov. Gurlitt mal tiež priame väzby na Hermanna Vossa, riaditeľa drážďanskej obrazovej galérie a zvláštneho splnomocnenca pre Linec. Nikdy nemal problémy získať na svoje obchody devízy,“ napísal Focus.

Obraz maliara Henriho Matissa Sediaca žena je... Foto: SITA, Kerstin Joensson
Henry Matisse Obraz maliara Henriho Matissa Sediaca žena je jedným z vyše 1 400 vzácnych výtvarných diel, ktoré sa našli v mníchovskom byte.

Po skončení vojny sa Hildebrand Gurlitt označil za obeť nacistického režimu. Tvrdil o sebe, že bol ochrancom moderného umenia a hovoril, že z jeho práce v múzeách v Zwickau a v Hamburgu ho vyhodili preto, že jeho stará mama bola židovka. Vyhlasoval tiež, že mnohým židom pomáhal financovať ich exil. Jeho sklad s umeleckými predmetmi v Drážďanoch podľa neho zničil požiar.

Úrady vtedy uverili klamstvu Hildebranda Gurlitta, že o všetky diela prišiel počas bombardovania Drážďan. Hovoril, že zhoreli. Zatiaľ nie je jasné, či sa neskôr snažili overiť jeho slová. Faktom je, že obrazy sa donedávna nachádzali v byte jeho syna Corneliusa. Ležali medzi vecami, ktoré patria do odpadkov – v regáloch medzi potravinami po záručnej lehote. Cornelius Gurlitt niekoľko obrazov predal. „Netušíme, kde sa teraz nachádza. Zmizol po rutinnej kontrole, keď cestoval vlakom z Zürichu do Mníchova,“ povedal prokurátor Reinhard Nemetz.

Prečo tak neskoro?

Polícia čelí kritike, že dlho zamlčiavala cenný nález. S pravdou vyšla von až po správe vo Focuse. „Z bezpečnostných dôvodov neprezradíme, kam sme diela previezli. O prípade sme zároveň neinformovali aj vzhľadom na hodnotu zhabaných obrazov,“ vyhlásil Nemetz.

Vyšetrovatelia neplánujú zverejniť na internete fotografie nájdených diel, čo tiež vyvoláva nespokojné ohlasy. Potomkovia židov, ktorým ich nacisti ukradli, tak nevedia, či sa časť rodinného majetku nachádza v rozsiahlom náleze. „Je to ako hľadanie ihly v kope sena,“ komentovala BBC postup polície.

debata chyba
Viac na túto tému: #obraz #umenie #nacizmus #Gurlitt #Augsburg